EuropskeNoviny.sk
Maroš Šefčovič pôsobí v EP od roku 2010 ako podpredseda Európskej komisie a aj ako komisár pre politiky EÚ. V tomto volebnom období 2014 – 2019 mal pôvodne spravovať rezort dopravy a vesmírnej politiky. Avšak po prvom vypočutí prišla zmena. Maroš Šefčovič má na starosti problematiku energetiky. Jeho cieľom je reforma energetickej politiky a už na svojom, v poradí druhom vypočúvaní, predstavil europoslancom 5 pilierov, na ktorých by táto politika mala stáť. Po hlasovaní o kandidátoch na posty komisárov v EP v Štrasbourgu odpovedal na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk.
Pojem politika zahŕňa nielen spravovanie rezortu, ale aj jeho rozvoj. Navrhujete reformu celej energetickej Únie v piatich bodoch. Na čo ste z predchádzajúceho obdobia nadviazali?
– Táto moja vízia nadviazala na viaceré, už predstavené koncepty v tejto oblasti. Bol to aj koncept Jerzyho Buzeka a Jacquesa Delorsa, ktorí apelovali na to, že tak ako sa vytvorila Únia uhlia a ocele, tak by sa mala vytvoriť aj pre energetiku. S novým konceptom vystúpil aj bývalý poľský premiér Donald Tusk ( pozn. red. – toho času predseda Európskej rady). Takisto aj EK predložila na schválenie všetkým šéfom členských štátov v Európskej Rade koncepciu energetickej bezpečnosti. Táto bola na jar tohto roku schválená a hovorí o základných charakteristikách pre tento sektor.
Čo je teda prvým pilierom vo vašej koncepcii?
– Tento spočíva na troch prepojených veciach, a to je bezpečnosť, solidarita a dôvera. Toto nám často chýba, hlavne keď rokujeme s významnými partnermi z tretích krajín. Mali by sme sa snažiť o diverzifikované, teda rozčlenené zdroje. Pri uzatváraní kontraktov by sme mali informovať aj svojich európskych partnerov, nech je jasné, za akých podmienok sa tieto dohadujú. Či kontrakty rešpektujú dané európske právo. Preto musíme byť viac transparentnejší a kontrakty dohovárať v zmysle jasných pravidiel. Sme najväčší energetický zákazník a mali by sme vyjednávať oveľa sebavedomejšie. Platíme predsa za dodávky energií vyše 400 miliárd eur ročne a mali by nás vnímať s väčšou vážnosťou. Mali by sa o nás uchádzať… nie vždy je tomu tak. Nemôžeme sa predsa každú zimu báť, či ten plyn ku nám príde…
Druhý pilier je jednotný trh, ako sa toto dá zrealizovať?
– Jednotný trh je dobudovanie a prepojenie energetických sietí. Tak ako sa voľne pohybujú osoby, tovar a kapitál, tak by sa mali pohybovať aj energie. Toto aj napriek prijatej legislatíve nefunguje, lebo stále máme veľa technických bariér a veľa administratívno-právnych bariér, ktoré treba zjednodušiť.
Pri vypočúvaní ste hovorili o koordinácií s ostatnými odvetviami. Energia sa dotýka všetkých a je vstupnou hodnotou pre tvorbu cien nielen produktov, ale aj práce. Budete sa snažiť o väčšiu reguláciu cien, alebo práve naopak?
– EK by nemala zasahovať do trhového mechanizmu, mala by ale preskúmať štruktúru cien za energie v jednotlivých krajinách. Sme v situácii, kedy nám veľkoobchod s energiami ukazuje, že aj pri prebytku energií nám toto výslednú cenu pre priamych užívateľov, teda aj domácnosti neovplyvní, nezníži nám ju. Veľké poplatky, ktoré platíme prenosovým sústavám a operátorom, ktorí ich prevádzkujú a tak isto rôzne daňové zaťaženie nám spôsobujú, že domácnosti u nás platia v priemere o 67% viac ako v Spojených štátoch. V priemysle je to zhruba 40% viac, takže rozdiel je veľký. Má to priamy vplyv na konkurencie schopnosť európskej ekonomiky. Toto všetko súvisí s druhým pilierom. Občania by si vedomým výberom dodávateľa ušetrili až 13 miliárd eur ročne. Mali by sa viac zaujímať čo je vo faktúre a nezotrvávať stereotypne roky „v prúde“. Chceme preto väčšiu konkurenciu v obchode s energiami.
Jednou z ciest by bolo možno viac podporovať tých, čo energiu spotrebovávajú a nie tých, čo s ňou obchodujú?
– Veľa sme komunikovali počas vypočúvaní o otázke energetickej chudoby. Vo svete je viac ako miliarda ľudí, ktorá nemá prístup k žiadnej z energií a tento problém sa vďaka kríze zvýraznil aj v Európe. Sociálna politika je v kompetencii členských krajín a EK tu môže mať len odporúčací charakter formou debát o možných riešeniach. Existujú ekonomiky, kde je základná dávka energií prísne regulovaná a má nižšiu cenu.
Ako by to fungovalo v prípade podpory malých a stredných podnikateľov?
– Záleží to od spôsobu vnútornej stavby ceny v jednotlivých krajinách. Toto je celoeurópsky problém, kedy nám poplatky a dane umelo navyšujú cenu energií. Je to troj, až štvornásobné navýšenie, ktoré spôsobuje vyššie nákladové položky pri cenotvorbe. Je to však aj veľký zdroj pre štátne rozpočty, takže diskusia na túto tému musí prebehnúť na úrovni ministrov aj financií.
Tretí pilier…
– …je ním apel na znižovanie našich požiadaviek, na šetrenie, lebo najlacnejší a najčistejší je ten megawatt, ktorý je ušetrený. Tu vidíme veľký priestor, lebo polovica zo spomínaného spotrebovaného objemu bola minutá na vyhrievanie a klimatizovanie budov. Sú to vyhodené peniaze a už dnes máme technológie na to, aby sme dokázali zvýšiť energetickú efektívnosť budov tak, aby sme ušetrili.
Dekarbonizácia ako terminus technicus v ekonomike…je štvrtý pilier
– Áno a znamená rozvíjanie formou odstraňovania tvrdosti európskej ekonomiky jej zmäkčovaním. Našim cieľom je nezávislosť, lebo aj slnko, voda a vietor sú naše.
Čo je piatym pilierom vašej reformy?
– Vedecký výskum a podpora jeho vývoja, do ktorého prúdi veľmi veľa peňazí. V tejto dobe máme do vývoja nasmerovaných 6 miliárd eur v programe Horizont 2020. Chceme byť schopní technológie nielen vyvinúť, ale ich aj efektívne zavádzať do života.
Ďakujeme za rozhovor. Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal podpredseda EK a komisár pre energetickú politiku EÚ Maroš Šefčovič.
