EuropskeNoviny.sk
Ako by ste sa vyjadrili k pozícii pána Šefčoviča ako komisára pre energetiku, čo to znamená pre Slovensko?
– Jeho pozícia je jedna z najkľúčovejších v rámci celej Komisie. Nielen z hľadiska energetickej bezpečnosti, čo je dnes téma číslo jeden v súvislosti s dianím na Ukrajine, ale aj z hľadiska celkovej perspektívy pre Slovensko a celú Úniu. Podstatnou otázkou, ktorá sa teraz rozoberá je dostatok energie pre všetkých. Musíme predovšetkým obmedzovať našu závislosť od ruských surovinových zdrojov a preto je potrebné naše zdroje viac diverzifikovať, teda rozčleniť a rozšíriť ich počet. Vybudovanie energetickej Únie prinesie väčšiu spoluprácu v tejto oblasti aj pre Slovensko.
Teraz máme na Slovensku ceny plynu zhruba o 20% vyššie ako má Nemecko…
– V súčasnej dobe je energetický trh neúplný a rozdelený. Hlavní energetickí hráči by mali svoje úsilie zamerať na trh EÚ ako celku, čo bude na osoh konečnému spotrebiteľovi. Len takto budeme mať na Slovensku lepšie ceny.
Obchodníci sa nemusia báť v budúcnosti napríklad ešte väčšej regulácie cien?
– Trh s energiami je v súčasnosti regulovaný na úrovni celej Únie a takisto ako na Slovensku, tak aj v iných štátoch má toto na starosti nezávislý regulátor. Ceny sú ovplyvnené len tým, čo sa deje na celosvetových trhoch, či hrozia nejaké konflikty, alebo či máme dostatok zásob. Aj v tejto oblasti však ešte stále nemáme dokončenú liberalizáciu trhu. Je potrebné nielen oddeliť infraštruktúru od trhu, čo sa už udialo za pomoci európskych pravidiel, ale je potrebné aj odstrániť určité bariéry medzi jednotlivými krajinami a naozaj dobudovať skutočný spoločný energetický trh.
Myslíte tým spoločnú sieť nezávislú napríklad aj od Ruska?
– Áno, dobudovať funkčnú sieť, to znamená prepojiť ropovody a plynovody tak, aby v prípade potreby energonosiče slúžili pre odber energií zo všetkých strán. To nám súčasne poskytne aj lepšiu vyjednávaciu pozíciu vo vzťahu k dodávateľom. Obchodník predávajúci v Nemecku by tak mohol ponúkať svoj tovar aj u nás a naopak. Nemôžeme vytvárať odlišné obchodné podmienky. Aj to sa musí zjednotiť. Aby z tejto súťaže profitoval občan.
Podpísanie dohôd o voľnom obchode medzi USA, Kanadou a Úniou sa blíži, čo nám tieto dohody, podľa vás, prinesú?
– Prinesú predovšetkým rast zamestnanosti. Pretože nielen jednotný trh v Únii, ale aj prepojenie s Amerikou a Kanadou z hľadiska podpory malého a stredného podnikania je dôležité. Medzi citlivé témy patrí ochrana duševného vlastníctva a ochrana spotrebiteľa, ktoré patria v Únii medzi najvyššie. Toto si musíme uchrániť a nepoľaviť z nadobudnutých štandardov. V oblasti digitálneho trhu a informačných technológií však Európa za Amerikou zaostáva. V tejto oblasti je veľký priestor pre rozvoj našich firiem. Musia zachytiť nové trendy v tejto oblasti, aby ich dokázali využiť.
V oblasti ochrany spotrebiteľa by možno práve Európa vedela byť pre Ameriku prínosná. Ľudia sa boja geneticky modifikovaných potravín (GMO) a výrobkov z mäsa zvierat GMO krmivom chovaných…
– Na ochranu pred dovozom takýchto potravín slúžia práve naše vysoké štandardy, z ktorých nemôžeme ustúpiť. Máme už teraz mechanizmy schvaľovania dovozu, ktoré nás chránia. Momentálne existujú dva odlišné trhy a úlohou TTIP (Transatlantická dohoda o obchode a investíciách medzi EÚ a USA) a CETA (Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou) je zlaďovať tieto dva systémy. Netreba podliehať predstave, že kvalita našich potravín je lepšia ako na americkom trhu. To by som si nedovolil tvrdiť. Naopak, kvalita potravín v Únii má ešte priestor na zlepšenie. Rovnaké štandardy a rovnaké označenie potravín, ktoré ešte nemáme, budú tiež témou vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, ktorého som členom. To je naša domáca úloha.
Pán Blaha, šéf Výboru pre európske záležitosti pri NR SR, hovorí o tom, že je do našej cenotvorby zahrnutý aj sociálny model, ktorý nám ceny tovarov zvyšuje. Toto v Amerike nie je a preto sú naše ceny vyššie. Nebudeme preto vedieť, podľa neho, konkurovať cenám amerických výrobkov…
– Cena je výsledkom dopytu a ponuky a spotrebiteľ sa rozhodne, či daný výrobok, alebo službu si za danú cenu kúpi. Toto je determinant úspechu a predajnosti tovaru, alebo služby. Cena sa neurčuje administratívne ako za socializmu, keď sa umelo spočítali nejaké položky. Sme v slobodnej trhovej ekonomike a cenu neurčuje ani úradník, ani politik, ktorý by chcel do nej zakomponovávať nezmysly.
Sú to podľa vás striktne oddelené oblasti?
– Trhový mechanizmus ako systém už dokázal, že je efektívnejším spôsobom fungovania ekonomiky ako centrálne riadenie, ktoré zlyhalo a zaniklo. Spotrebiteľ a jeho potreby sú to, čo určuje ponuku a tým aj cenu. Aj služby sú tovarom. Základom rozvoja je vyrábať a ponúkať tovar kvalitnejšie a lacnejšie. Len toto rozhoduje. Aj trhový mechanizmus myslí na sociálny aspekt v spoločnosti a vytvára možnosti. Škôlky, jedálne, alebo sociálne služby. To všetko je však tiež tovarom a je aj na zamestnávateľoch akú formu spolupráce v tejto oblasti svojím zamestnancom ponúknu.
Ďakujeme za rozhovor. Na otázky spravodajského portálu EurópskeNoviny.sk odpovedal Ivan Štefanec, slovenský europoslanec v EP.
