EuropskeNoviny.sk
CYPRUS
„Cyperský minister financií Georgiades si v závere týždňa pustil ústa na špacírku a oznámil novinárom zatiaľ neoficiálnu správu, že jeho krajina dostala od trvalého eurovalu [ESM] zelenú a bude jej zo záchranného programu uvoľnených ďalších 350 mil. EUR pomoci“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. K uvoľneniu prostriedkov by malo dôjsť popri ďalších 86 mil. EUR z Medzinárodného menového fondu [MMF] v priebehu decembra. Doposiaľ bolo Cypru zo záchranného programu ESM uvoľnených 5,35 mld. EUR z celkového schváleného objemu 8,97 mld. EUR. Priemerná vážená splatnosť týchto úverov dosahuje 15 rokov. Okrem tejto správy sa cyperskí predstavitelia cez víkend pochválili aj tým, že ku koncu tretieho kvartálu vláda vykázala prebytok na úrovni 219 mil. EUR.
MAĎARSKO
Konverzia pôžičiek maďarského obyvateľstva, ktoré banky klientom poskytli v iných menách ako domácich forintoch, dostáva stále reálnejšie kontúry. Maďarská vláda v nedeľu v oficiálnom stanovisku uviedla, že došlo k dohode ohľadom stanovenia výmenného kurzu, pri ktorom očakávaná konverzia prebehne. Banky budú mať pri jednotlivých pôžičkách možnosť výberu z dvoch možností. Prvou je oficiálny kurz MNB z piatka 7. novembra, t. j. 308,97 EURHUF resp. 256,60 CHFHUF a tou druhou je priemerný kurz od obdobia, kedy maďarský
najvyšší súd rozhodol o cudzomenných pôžičkách [t. j. od polovice júna]. Okrem toho, maďarská centrálna banka [MNB] poskytne komerčným bankám zo svojich devízových rezerv 9 mld. EUR. Toto opatrenie má zabezpečiť bezproblémovú konverziu úverov domácností, denominovaných v švajčiarskych frankoch a v eurách, na forintové pôžičky. Ako už MNB skôr informovala, ku konverzii by malo dôjsť v prvom polroku 2015. Očakáva sa, že ak sa maďarské domácnosti zbavia hypotekárnych úverov v zahraničných menách, zmenší to citlivosť Maďarska na šoky na zahraničných trhoch a koniec koncov dôjde k podpore domáceho
dopytu.
ÍRSKO
Ešte v druhej polovici októbra sme vás v týždenníku informovali, že Írsko poškuľuje po emisii 15 – ročných štátnych dlhopisov, aby získalo financie na predčasné splatenie časti pôžičiek z MMF. Očakávané sa stalo uplynulú stredu skutočnosťou a krajina prostredníctvom syndikovanej emisie umiestnila na trhu bondy v objeme 3,75 mld. EUR pri výnose len 2,49 % p. a. Pre porovnanie, keď papiere s rovnakou splatnosťou krajina predávala naposledy, a to v roku 2009, dosiahnutý výnos predstavoval 5,47 % p. a. Írsko sa tak po opustení záchranného programu dokáže na trhu financovať naozaj za lacno. Dopyt po írskych pätnástkach dosiahol viac ako 8,4 mld. EUR. Vďaka tejto emisii sa Írsku nielen podarilo zlepšiť svoj dlhový profil a predĺžiť priemernú splatnosť svojho dlhu, ale aj zabezpečiť si dostatok prostriedkov na fungovanie na dva roky dopredu.
EUROZÓNA
Dve veľké ekonomiky Európskej únie, Nemecko a Francúzsko, sa dohodli, že do jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií v problémových bankách [SRM] by mali prispieť rovnakou sumou. Tá by sa mala pohybovať okolo 15 mld. EUR, vyhlásil francúzsky minister financií Michel Sapin. Nemcom tak napokon nevyšiel ich pôvodný plán prispieť nižšou sumou. Spomínaný mechanizmus SRM by mal napríklad umožniť zatvoriť upadajúce banky skôr, než spôsobia veľké škody a jeho kapacita by mala dosiahnuť 55 mld. EUR. Tento systém je súčasťou nového mechanizmu bankového dohľadu, ktorý v eurozóne funguje od začiatku novembra. Spadá doň 3 600 európskych bánk. Európska centrálna banka [ECB] bude priamo dohliadať na 120 bánk, kým nad ostatnými bude vykonávať dohľad v priamej súčinnosti s národnými orgánmi dohľadu. SRM má byť základom pre bankovú úniu, v rámci ktorej budú od 1. januára 2015 zriadené vnútroštátne fondy na riešenie krízových situácií a od 1. januára 2016 budú zastrešené jednotným európskym fondom na riešenie krízových situácií. Cieľom tejto bankovej únie je predísť tomu, aby v prípade potreby smerovali na záchranu bánk peniaze bankových poplatníkov. Európska komisia [EK] uplynulý týždeň zverejnila svoju pravidelnú jesennú makroekonomickú prognózu, podľa ktorej by mal byť rast slovenskej ekonomiky o niečo rýchlejší v porovnaní s pôvodnými očakávaniami komisie. Slovenské hospodárstvo by tak malo v tomto roku medziročne vzrásť o 2,4 % [pôvodný odhad 2,2 %], v roku 2015 by však malo oproti predchádzajúcim odhadom komisie [3,1 %] spomaliť na úroveň 2,5 %. Hlavným ťahúňom rastu našej ekonomiky by mal byť domáci dopyt, spotreba domácností by mala rásť vzhľadom na zlepšujúcu sa situáciu na našom trhu práce. Oživovanie ekonomík krajín eurozóny bude však podľa novej jesennej prognózy EK pomalšie oproti odhadom jarnej prognózy komisie. Spomalenie ekonomického rastu by sa malo dotknúť predovšetkým Francúzska a Talianska, k zhoršeniu ekonomického vývoja by však malo dôjsť aj u nášho hlavného obchodného partnera Nemecka. Eurozóna by mala vzrásť o 1,1 % v roku 2015 a o 1,7 % v roku 2016.
