EuropskeNoviny.sk
Až 48 % Slovákov ešte stále zvyčajne prepočítava ceny na slovenské koruny. V rámci eurozóny je to 36 % obyvateľov. Najnovšie výsledky prieskumu Eurobarometer, ktorý v októbri tohto roka vykonala Európska komisia, nám zodpovedajú otázky, ako obyvatelia eurozóny vnímajú euro a zmeny, ktoré prinieslo. Odpovede poskytlo viac ako 16 tisíc respondentov pochádzajúcich z rôznych sociálnych a demografických skupín.
Čísla hovoria, že v rámci eurozóny nájdeme ešte stále pomerne veľa skeptikov. Len o niečo viac ako polovica respondentov považuje prijatie eura za dobrú vec. „Slováci sú o trochu optimistickejší. V ich prípade sa toto číslo vyšplhalo na 63 %. Vo všetkých členských krajinách eurozóny, s výnimkou Cypru a Talianska, minimálne 50 % respondentov hodnotí dopady eura na krajinu pozitívne“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky.
Najspokojnejší so zavedením eura sú Íri, až 76 % sa vyjadrilo kladne. Náchylnejší na pozitívne hodnotenie boli mladší ľudia vo veku 15 až 24 rokov s vyšším vzdelaním. Podľa prieskumov zmena meny dokonca vplývala aj na vnímanie seba samého. Viac než pätina opýtaných Slovákov sa cíti byť viac Európanmi než keď sme platili korunami. Drvivá väčšina sa však prikláňa k názoru, že tento efekt na sebe nijako nepocítili. Ani v jednom členskom štáte podiel pozitívne hodnotiacich respondentov nedosiahol 50 %. Maximálnu zmenu pociťujú obyvatelia Malty [44 %]. Za opačný koniec ťahajú Gréci, kde sa len 16 % opýtaných cíti takto „zasiahnutých“.
Okrem pocitových vecí sa prieskum zameral aj na technické aspekty rozoznávania jednotlivých mincí a bankoviek, a tiež zaobchádzania s nimi. Asi nikoho neprekvapí, že až 73 % Slovákov a takmer 80 % Európanov nenarazilo na žiadne problémy. Vrásky sa na čele tvoria hlavne obyvateľom vo vekovej kategórii nad 55 rokov, kde až takmer 40 % opýtaných priznáva ťažkosti pri rozoznávaní medzi jednotlivými mincami a bankovkami. Pri nejednom platení určite každý nás natrafil na ťažkosti s rozpoznaním jedno a dvojcentových mincí. Šesť z desiatich respondentov zažilo rovnakú situáciu. Niet sa preto čo čudovať, že téma o zrušení medených mincí bola na pretrase už niekoľkokrát. Slováci sú dokonca na čele tohto pomyselného rebríčka. Až 91 % uviedlo, že jednocentové mince im znepríjemňujú život. Aj napriek tomu, že euro máme na Slovensku už skoro šesť rokov, takmer polovica Slovákov zvyčajne aj naďalej prepočítava ceny do starej známej meny. Cudzie to nie je ani Európanom, avšak v porovnaní s nami je to len niečo viac ako tretina. Slovensko spolu s Belgickom a Maltou tvorí prvú trojku rebríčka krajín, kde od prepočítavania neupustil každý druhý respondent.
Prijatie eura ovplyvnilo aj jeden zvyčajne príjemný aspekt nášho života, a to cestovanie. Viac než polovica Slovákov pociťuje zjednodušenie a zlacnenie cestovania. Rovnako je na tom aj polovica Európanov, ktorí platia rovnakou menou. Jedná sa však o tých, ktorí vycestujú minimálne raz za rok. Skupinka, ktorá to nevie posúdiť v tomto prípade nie je zanedbateľná. V prípade Slovenska do tejto kategórie spadá až 14 % opýtaných. Podpísať sa pod to mohol aj fakt, že kvôli nie príliš lichotivej finančnej situácii si veľa Slovákov nemohlo dovoliť vycestovať ani za čias koruny ani za čias eura, a preto je náročné to porovnať. Od 1. januára 2015 bude eurozóna obohatená o Litvu. Uvidíme teda, ako sa táto zmena podpíše na už v poradí 19. krajine patriacej do tohto bloku.
