Svoju súčasnú situáciu vnímame horšie ako pred piatimi rokmi!

Ako vnímajú Slováci a Európania svoju súčasnú situáciu? Ako hodnotia rôzne aspekty týkajúce sa ich osobných podmienok, situácie v krajine a sociálnej ochrany? A ako sa toto vnímanie vyvíjalo ostatných päť rokov? Odpovede nájdeme v najnovších výsledkoch prieskumu Eurobarometer, ktorý v tomto mesiaci zverejnila Európska komisia. Závery sa opierajú o odpovede takmer 28 tisíc respondentov, ktorí odpovedali na 2 otázky na štvorstupňovej škále od veľmi spokojný až po vôbec nespokojný [resp. od – 10 do – 3,33, od –3,33 do 3,33, od 3,33 do 10]. Kým odpovede na prvú otázku poskytujú obraz len o spokojnosti so životom, ktorý vedú, druhá otázka dáva komplexnejší prehľad o 14 oblastiach týkajúcich sa nielen ich osobných životov, ale aj sociálnych a ekonomických pomerov v krajine.

„Najnovšie čísla za Slovensko aj EÚ ako celok hovoria jasne. Index vyjadrujúci vnímanie súčasnej situácie poklesol v tomto roku v EÚ na úroveň rovnú – 1 a v prípade Slovenska sa prepadol až na – 2,1“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Ak by sme chceli zhodnotiť vývoj za ostatných 5 rokov, museli by sme skonštatovať, že v oboch prípadoch sú to doposiaľ najhoršie dosiahnuté výsledky. Slováci sa najmenej sťažovali v roku 2010, kedy bol index na úrovni – 0,8. Odvtedy však každým rokom klesal na úrovne v okolí bodu – 2. Našincom sa v histórii meraní ešte nepodarilo prehupnúť do kladných čísel. To sa však, asi nie veľmi prekvapivo, nedá povedať o obyvateľoch Beneluxu a severských krajín.

Pozitívne vnímajú situáciu aj obyvatelia najväčšej európskej ekonomiky, Nemecka, a tiež nášho suseda, Rakúska. V tomto roku je však lídrom rebríčka Malta, kde index dosiahol hodnotu 3,1. V okolí neutrálneho poľa sa každý rok pohybujú obyvatelia Veľkej Británie. Najmenej spokojní sú už piatykrát zo šiestich Gréci [– 5,3]. Slabou útechou im však môže byť fakt, že od roku 2012, kedy dosiahli doposiaľ najhorší výsledok, sa ich vnímanie aspoň mierne zlepšuje. Len raz ich „predbehli“ Rumuni, a to v roku 2010, kedy mali o dve desatiny horšie skóre ako Grécko, ktoré bolo predposledné. Z našich vyšehradských partnerov hodnotia situáciu pozitívnejšie ako my Poliaci a Česi. Maďari sú o dve desatiny bodu za nami.

Medziročne si polepšila presne polovica členských krajín EÚ. Ak sa na výsledky prieskumu pozrieme bližšie, zistíme, že najmenej spokojní [– 3,3] sú nezamestnaní. Zamestnaní však na tom nie sú oveľa lepšie. Aj v rámci nich sú totiž, jedinou skupinou, ktorá vníma svoju súčasnú situáciu pozitívne [0,6], manažéri. Len pre zaujímavosť, počas šiestich prieskumov, ktoré sa uskutočnili, boli vždy nespokojnejšie ženy v porovnaní s mužmi. Z hľadiska veku vykazujú najnegatívnejšie hodnotenie respondenti vo veku od 29 do 39 rokov a tiež tí, ktorí ukončili vzdelávanie pred dovŕšením 15 rokov života.

Vo všeobecnosti sú Európania viac spokojní so svojou osobnou situáciou ako s národnými ukazovateľmi. Vyplýva to zo skutočnosti, že najpozitívnejšie hodnotia oblasť, v ktorej žijú [4,3], svoj život vo všeobecnosti [2,5], súčasnú pracovnú situáciu [1,2] a finančnú situáciu v domácnosti [0,8]. Naopak, na opačnom konci nájdeme hodnotenie ukazovateľov v danej krajine. Najhoršie skóre získalo vnímanie zamestnanosti [– 4,1], dostupnosti bývania [– 3,3], nákladov na život [– 2,9] a národnej ekonomiky [– 2,6].

Aj napriek tomu, že viac než tretina krajín vníma v tomto roku svoju súčasnú situáciu pozitívne, o úplnej spokojnosti zďaleka hovoriť nemôžeme. Ani jedna z krajín sa totiž k „magickej“ desiatke nepriblížila. Ani výhľady do budúcna však nie sú ružové. Väčšina Európanov neočakáva žiadne zmeny v svojom osobnom živote v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Tí, ktorí predpokladajú, že k zmene dôjde, sú len o málo náchylnejší k tomu, že to bude zmena k lepšiemu. Ešte pesimistickejšie sú podľa prieskumu vyhliadky týkajúce sa situácie v krajine.