EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ČO NOVÉ VO SVETE / Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 49. týždňa 2014

Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 49. týždňa 2014

zemeguľa
PHOTO: Flickr.

ECB

Minulý štvrtok sa uskutočnilo pozorne sledované zasadnutie Európskej centrálnej banky [ECB]. Jej prezident Draghi ani jeho spolurečník Constancio na tlačovej konferencii po zasadnutí neohlásili žiadny konkrétny zámer rozbehnúť v eurozóne kvantitatívne uvoľňovanie [QE] spočívajúce v nákupoch štátnych dlhopisov. Na druhej strane ale centrálni bankári potvrdili, že táto možnosť je na stole a na ohlásenie QE nie je potrebné jednohlasné rozhodnutie ECB. Prezident Draghi zároveň uviedol, že k rozhodnutiu o prípadných ďalších stimuloch by malo dôjsť už v úvode roku 2015. Na otázku, čo tým prezident myslí, odpovedal ako zvyčajne šalamúnsky – úvod je úvod, čo ale nevyhnutne neznamená, že to bude hneď na najbližšom zasadnutí. Vo večerných hodinách z ECB prenikli od „zaručených nemenovaných zdrojov“ správy, že práve januárové zasadnutie je tým, kedy ECB ohlási plošné kvantitatívne uvoľňovanie zahŕňajúce aj nákupy vládnych bondov. Mimochodom, to sa nebude konať na začiatku januára, ako sme bývali zvyknutí. Od nového roku totiž bude ECB zasadať a rozhodovať o menovej politike menej často a najbližšie nás tlačová konferencia s jej predstaviteľmi čaká až 22. januára. Draghi a jeho družina teda zatiaľ len kopú plechovku ďalej pred seba a my si počkáme, kedy sa ju rozhodnú zo zeme zdvihnúť.

GRÉCKO

“O vývoji v Grécku vás v našich týždenníkoch pravidelne informujeme. Novinky z tejto dlhmi zmietanej krajiny dorazili aj cez víkend, keďže tamojší parlament v nedeľu schválil rozpočet pre budúci rok v pomere hlasov 155 ku 134, pričom jeden poslanec sa hlasovania zdržal,” hovorí Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Rozpočet Grécka pre rok 2015 počíta po dekádach deficitov takmer s vyrovnaným rozpočtom, s čím nie sú celkom OK predstavitelia veriteľov pod hlavičkou Trojky. Misia Trojky v Grécku sa začala ešte v závere septembra a dodnes nebola ukončená, nakoľko medzi oboma stranami panujú značné rozdiely v tom, či je Grécko pripravené ukončiť záchranný program podľa plánu, teda ku koncu tohto roka. Grécko totiž stále neplní niektoré z podmienok stanovených v memorande o pomoci a nemôže mu tak byť z dočasného eurovalu EFSF uvoľnená záverečná tranža pomoci v objeme 1,8 mld. EUR. Európski predstavitelia budú rokovať už v úvode tohto týždňa a to práve o tom, či, ako a o aký čas záchranný program pre Grécko predĺžiť.

TALIANSKO

Ratingová agentúra S&P v piatok nepotešila Taliansko, keď mu znížila rating o jeden stupeň z úrovne BBB na BBB – a dostala ho tak na úroveň, od ktorej je to už len krôčik ku špekulatívnemu pásmu. Výhľad ratingu ale agentúra stanovila ako stabilný, čo znamená, že ak nedôjde k zásadným zmenám vo vývoji ekonomiky, hodnotenie jej úverovej spoľahlivosti by mohlo zostať bez zmeny aj dva roky. Dôvodmi zníženia talianskeho ratingu sú podľa S&P najmä slabé vyhliadky hospodárskeho rastu a vysoký verejný dlh. Ten by podľa agentúry mohol na konci roka 2017 dosiahnuť až 2,3 bilióna eur.

Viac..  Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 9. týždňa 2019

MAĎARSKO

Keďže Maďarsko v rokoch 2008 až 2010 čerpalo zahraničnú pomoc na podporu svojej platobnej bilancie, dodnes je v hľadáčiku európskych inštitúcií, ktoré monitorujú jeho pokrok. Európska komisia [EK] po previerke uskutočnenej koncom novembra v utorok uviedla, že verejný dlh krajiny sa zatiaľ nedostal na cestu udržateľnosti a predstavuje riziko. Komisia tiež Maďarom vytkla niektoré príjmové položky plánovaného rozpočtu pre budúci rok a skritizovala zdanenie bankového sektora. Podľa predstaviteľov EK by Maďarsko malo znížiť daňové zaťaženie pre banky a prinavrátiť finančnému sektoru fungovanie za normálnych podmienok, ktoré sú predpokladom aj pre budúci rast ekonomiky.

Je zaujímavé, ako sa politici vo svojich návrhoch dokážu navzájom inšpirovať aj cez hranice. Nový návrh zo strany maďarského vládneho Fideszu je totiž nám, Slovákom, dobre známy. Maďarskí politici by totiž radi presadili, aby obyvatelia neboli nútení pracovať v nedele, a preto plánujú zaviesť zákon, ktorý zakazuje obchodom otvárať svoje brány v deň, ktorý by mal patriť rodine a oddychu. Návrh zákona počíta s určitými výnimkami. Napríklad malé rodinné obchody by mohli zostať otvorené, no zákaz by sa týkal už predajní s plochou väčšou ako 400 m2. Predstavitelia maďarských supermarketov už avizovali, že toto opatrenie by mohlo mať za následok zánik 15 až 20 tisíc pracovných miest.

SLOVINSKO

Nealkoholické nápoje s obsahom cukru vyšším ako 10 gramov na liter by sa v Slovinsku mohli dočkať dodatočného zdanenia. Spotrebitelia by tak v konečnom dôsledku mali za presladené malinovky zaplatiť rádovo o 5 až 10 centov za liter viac, podľa obsahu cukru. Výnimku by mali dostať nápoje sladené stéviou a tiež nápoje určené pre dojčatá. Dodatočné zdanenie nezdravých nápojov by malo do slovinského rozpočtu priniesť 4,7 mil. EUR ročne. To je však podľa vládneho návrhu len vedľajší efekt. Za dôvod zdanenia Slovinci označili zvyšujúci sa počet obyvateľov trpiacich diabetom.

CYPRUS

Klienti cyperských bánk Laiki a Bank of Cyprus, ktorí v marci 2013 prišli o veľkú časť svojich vkladov nad 100 tis. EUR, sa obracali na druhý najvyšší súd Európskej únie so žiadosťami o kompenzácie. Všeobecný súd EÚ ale vo svojom stanovisku oznámil, že takéto podnety nemôže akceptovať.

O red

Odporúčame pozrieť

zemegula

Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 11.týždňa 2018

TRUMP PODPÍSAL DEKRÉT O ZAVEDENÍ CLA NA OCEĽ A HLINÍK EUROZÓNA Horšie ako v Nemecku …