Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 50. týždňa

ECB

Európska centrálna banka [ECB] ponúkla komerčným bankám ďalšie lacné úvery. „Počas prvej septembrovej aukcie si komerčné banky od ECB požičali na 4 roky takmer 83 mld. EUR“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Vo štvrtok ECB uskutočnila druhú aukciu nových lacných úverov, v rámci ktorej si komerčné banky požičali ešte viac, takmer 130 mld. EUR. Toto číslo bolo v súlade s očakávaniami, no aj tak sklamalo. Aukcie sú súčasťou programu TLTRO [cielených dlhodobejších refinančných operácií], ktorý predstavuje kľúčový prvok opatrení ECB na podporu hospodárskeho rastu a v boji proti hroziacej deflácii. ECB na program vyčlenila spolu 400 mld. EUR. Celkový dopyt v oboch aukciách v objeme 212,4 mld. EUR tak iba tesne prekročil polovicu sprístupnenej sumy. V prvom kole prejavilo záujem o lacné peniaze z ECB 255 bánk, v aktuálnom druhom kole to bolo 306 úverových inštitúcií. Aj druhé kolo ponuky lacných peňazí bolo podmienené tým, že banky ich ďalej požičajú firmám. Cieľom mala byť podpora slabnúceho hospodárskeho rastu v čase, kedy eurozóna čelí rekordne vysokej nezamestnanosti. Kritici sú však skeptickí a prikláňajú sa k názoru, že sa zopakuje situácia z predchádzajúcich rokov, kedy lacné peniaze úverovanie firiem nepodporili a banky veľkú časť nových peňazí investovali do vládnych dlhopisov. V piatok sa ale ukázalo, že mnoho bánk peniaze z TLTRO použilo na iný účel, než je financovanie malých a stredných podnikov. Objem predčasne splatených úverov z programu LTRO [z prelomu rokov 2012 a 2013] totiž dosiahol nadpriemerných 39,8 mld. EUR.

NEMECKO

Nemecký inštitút Ifo minulý týždeň zlepšil prognózu rastu najväčšej európskej ekonomiky, Nemecka, v tomto a budúcom roku na 1,5 %. V októbri Ifo počítal s tohtoročným posilnením výkonu ekonomiky o 1,3 % a v minulom mesiaci prognózoval spomalenie len na 1 %. Podľa prezidenta inštitútu však klesajúce ceny ropy a oslabenie sa výmenného kurzu eura pomohli ekonomike prekonať šok vyvolaný prepuknutím ukrajinskej krízy a spoločnosti sa teraz pozerajú do budúcnosti o niečo optimistickejšie.

GRÉCKO

Grécky akciový index ASE stratil v priebehu uplynulého týždňa na sile celú pätinu a výnosy z gréckych dlhopisov kratších splatností poskočili o viac ako dva percentuálne body po tom, ako sa do popredia dostali politické otázky a neistota súvisiaca so zvyšujúcou sa pravdepodobnosťou predčasných parlamentných volieb v krajine. Grécka výnosová krivka dokonca opäť nadobudla inverzný tvar, keď výnosy z 3 – ročných dlhopisov vzrástli nad úroveň 10 – ročných výnosov. Trojročný grécky dlh tak aktuálne nesie výnos do splatnosti na úrovni viac než 10 percent ročne. Dôvodom tohto vývoja je skutočnosť, že grécky premiér A. Samaras, ktorý má v parlamente podporu tesnej väčšiny poslancov, nominoval ako svojho kandidáta na prezidenta 73 – ročného S. Dimasa, bývalého eurokomisára. Podľa gréckej ústavy volí prezidenta parlament, pričom na zvolenie potrebuje supermajoritu 180 hlasov z 300 poslancov. Toľko poslancov ale Samaras v parlamente nemá a matematika je tak proti nemu. Na zvolenie prezidenta bude mať grécky parlament 3 pokusy, pričom ten prvý príde už túto stredu. Ak ani na tretí pokus parlament prezidenta nezvolí, musí byť rozpustený a nasledovať budú predčasné parlamentné voľby. V tých je podľa prieskumov favoritom opozičný A. Tsipras so svojou stranou Syriza, ktorá je, ako vieme, tvrdým kritikom záchranného programu, austerity a eurozóny ako takej.

RUSKÁ FEDERÁCIA

Ruská centrálna banka minulý štvrtok v súlade s očakávaniami pristúpila k ďalšiemu zvýšeniu základnej úrokovej sadzby. Zdvihla ju o celý percentuálny bod na úroveň 10,50 percenta, no na zastavenie oslabovania sa rubľa smerom k novým minimám to nestačilo. Ruský rubeľ si voči americkému doláru pohoršil na hladinu 57 USDRUB, teda svoju historicky najslabšiu úroveň.

MAĎARSKO

Maďarský premiér Orbán v piatok vyhlásil, že vláda chce dať nový základ vzťahom s bankami. Maďarská vláda chce do budúcna zabezpečiť, aby bremeno, ktoré znášajú banky, bolo znesiteľné. Ako protislužbu očakáva „oveľa väčšiu“ aktivitu pri financovaní ekonomiky. Premiér dodal, že rokovania sú intenzívne a podpis dohody, ktorá vo vzťahoch medzi bankami a štátom prinesie túto zmenu, možno očakávať čoskoro. Zatiaľ však nie je jasné, či jej súčasťou bude aj zníženie mimoriadnej bankovej dane, ktorá patrí medzi najvyššie v Európskej únii.

CYPRUS

V závere uplynulého týždňa cyperský minister financií Georgiades vyhlásil, že cyperská ekonomika by sa mala vrátiť k rastu už v roku 2015. Zároveň však nezabudol spomenúť, že naďalej existujú nepriaznivé externé vplyvy, ktoré na cyperskú ekonomiku pôsobia. Podľa jeho slov je Cyprus blízko k tomu, aby sa vyhol recesii, no je veľmi dôležité aj naďalej sledovať externý vývoj, ktorý ma na ekonomiku dopad. Podľa očakávaní by cyperská ekonomika mala v budúcom roku posilniť o 0,5 %. V tomto roku by ekonomika krajiny mala oslabiť o – 2,8 %, pričom pôvodné odhady rátali s tým, že dôjde k oslabeniu až o – 4 %.