Výkladnou skriňou ekonomických problémov sa stalo Francúzsko

Francúzsky deficit na najbližšie roky je naplánovaný nad troma percentami HDP

Ekonomický rast v Európe sa aj v roku 2014 podobal skôr na nerast. Rast nezamestnanosti sa síce už zastavil, avšak pekne vysoko. Výkladnou skriňou týchto problémov sa stalo Francúzsko, ktoré v roku 2014 prevzalo od Grécka úlohu čiernej ovce Európy. Krajine sa fiškálnym cieľom ani nepodarilo priblížiť a deficit na najbližšie roky je naplánovaný nad troma percentami HDP. Podiel verejných výdavkov v dýchavičnej ekonomike stúpol aj v roku 2014. Popularita prezidenta Hollandeho je naopak rekordne nízka. Napriek prísľubom reforiem všetkého možného sa francúzskym politikom darí produkovať najmä rôzne kombinácie prosieb s vyhrážkami, aby si zvyšok Európy nerobil z Francúzska srandu. Najmä po tom, ako sa koncom roka začalo oficiálne hovoriť o možnosti dať Francúzsku konečne raz pokutu za nesplnenie dohodnutých cieľov.

Zhruba podobne je na tom aj tretia najväčšia ekonomika Eurozóny. Taliansko však ekonomickú aj politickú (má už štvrtého premiéra od začiatku krízy a trinásteho za posledných 20 rokov) komédiu začalo hrať dávno pred súčasnou krízou a jeho gigantický dlh a neschopnosť reformovať sú akosi už brané ako súčasť folklóru.

Obavy však panujú okolo talianskych bánk, ktoré s prehľadom dopadli najhoršie v tohtoročných bankových stres testoch. Samotné stres testy dopadli presne tak, ako všetci očakávali – nemastne, neslano, testujúci zvolili také pravidlá, aby banky testy prežili. Celkovo 25 zo 128 testovaných bánk má nejaké problémy, ale všetky ich už údajne vyriešili, či sú na najlepšej ceste ich vyriešiť.

Aténska burza sa prepadla a úroky na gréckych dlhopisoch vyleteli až na 9%

Človek by si už povedal, že po tom všetkom budú konečne pokojné euro-Vianoce. A zrazu je Grécko späť v centre pozornosti. Presunutie volieb miestneho prezidenta na skorší termín a hrozba menom SYRIZA celej Európe pripomenulo, že krajina má vlastne stále ten obrovský nezaplatiteľný dlh, ktorého riešenie (čiastočný bankrot) visí vo vzduchu. Aténska burza sa prepadla najviac od roku 1987 a úroky na gréckych dlhopisoch vyleteli až na 9%, čo by znamenalo koniec nádejam na financovanie na trhu.

Aj túto situáciu sa možno na čas podarí zachrániť. Ale je to tvrdá pripomienka toho, že kríza v Európe tu s nami bude aj v roku 2015.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.