EuropskeNoviny.sk
Svet nejaká eurozóna až tak nezaujíma. Ale zaujíma ho ropa. Čierne zlato každým dňom stráca svoj lesk. Štáty ako Rusko, Venezuela, či Irán už pociťujú viac ako nepríjemné dopady poklesu ceny ropy na svoje rozpočty. Ale existuje aj druhá miska váh. A tým nemyslím bežných motoristov, ktorí tankujú stále lacnejšie. Ropa je významným nákladovým vstupom priemyslenej výroby a prepad cien je pre mnohé ekonomiky nečakaným, ale o to štedrejším vianočným darčekom. Analytici Oxford Economicsprepočítali, akú zmenu HDP spôsobí barel ropy za 40 dolárov, oproti scenáru s cenou 84 dolárov. Na spodku rebríčka sú Rusko, arabské ropné štáty, ale aj Nórsko, Malajzia, či Holandsko. Na vrchole sú Filipíny a… Slovensko! Lacná ropa by nám mohla pridať asi 1,3% HDP.
Rok 2015 bude rokom zmeny pre Španielsko a Európu. Začneme v Grécku
Aj keď panuje zhoda, že odchod Grécka nepredstavuje ekonomicky kritickú udalosť pre eurozónu, politicky to tak nemusí byť. Pripomenul to predseda španielskeho hnutia Podemos, keď na svojom Twitteri zverejnil správu: „Rok 2015 bude rokom zmeny pre Španielsko a Európu. Začneme v Grécku. Poď Alexis, poď!“ Voľby sú v Španielsku koncom tohoto roka. Pre pripomenutie, aj v Španielsku má Slovensko „zainvestované“, keďže slovenskí daňovníci ručia za pomoc španielskym bankám. Grécka kríza sa začína prejavovať aj v celej eurozóne. Euro je najslabšie od roku 2006, no nielen kvôli Grécku, ale aj vďaka rastúcej šanci, že ECB spustí kvantitatívne uvoľnovanie. Hospodárska situácia v Európe je bez zmeny, teda chabá. Akurát Španielsko zahlásilo ubudnutie štvrť milióna nezamestnaných zo štatistík, čo je najviac od roku 1998.
Inak je všetko po starom. Nezamestnanosť v eurozóne sa v novembri medzimesačne udržala na úrovni 11,5%, medziročne klesla len o 0,4 percentuálneho bodu. V Taliansku nezamestnanosť narástla na 13,4% a nezamestnanosť mladých dosiahla nový rekord – 43,9%.
Nedostatok zemiakov prinútil 100 pobočiek McDonald obmedziť predaj hranoliek
Pre niekoho radosť, pre niekoho starosť a pre niekoho kolaps. Venezuela mala vďaka experimentovaniu so socializmom ekonomických starostí aj pri drahej rope, ale pád cien pre ňu predstavuje jazdu po tobogane. Prednedávnom tam musela zavrieť jedna z obľúbených atrakcií, zmrzlináreň s najväčším počtom príchutí (900) na svete. Dôvodom bol nedostatok mlieka. Politikov však rozzúril až McDonald. Tomuto etalónu kapitalizmu sa doteraz darilo aj v krajine Chavizmu. Avšak nedostatok zemiakov prinútil 100 pobočiek obmedziť predaj hranoliek. Prezident Maduro to odsúdil a štátny spravodajca TeleSUR obmedzenie podávania hranoliek odsúdil ako ďalší z útokov Spojených štátov a kapitalizmu na Venezuelu.
Nech vám po zvyšok týždňa „vrazi z Vol strítu“ dajú pokoj.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
