Euro najnižšie za ostatných 11 rokov

euro
PHOTO: Ilustračné Flickr.

Spoločná mena eurozóny zakončila aj tretí týždeň nového roka s poklesom. Okrem turbulencií, ktoré prinieslo obchodovanie so švajčiarskym frankom, nemala na ružiach ustlané ani voči americkému doláru. Vyjadrenie šéfa talianskej centrálnej banky Visca, ktorý za najlepšiu odpoveď na riziká deflácie v eurozóne označil nákupy vládnych dlhopisov, poslalo euro z otváracej úrovne 1,1840 EURUSD smerom nadol. Väčšinu strát sa mu však podarilo vymazať a prvý pracovný deň týždňa uzavrelo na 1,1835 EURUSD. V utorok kleslo pod hranicu 1,1800 EURUSD. Úradníci totiž podporili očakávania, že ECB pristúpi po svojom najbližšom zasadnutí k nákupu vládnych dlhopisov, aby odvrátila defláciu. Euru neprospeli ani vyhlásenia gréckeho ministra financií, ktorý pripustil odchod Grécka z eurozóny, ak sa favorit blížiacich sa volieb, opozičná strana Syriza, nedohodne s medzinárodnými veriteľmi. Vplyvom týchto vyhlásení euro uzavrelo obchodovanie slabšie o pol percenta, na úrovni 1,1770 EURUSD.

Jediný svetlý deň minulého týždňa zažila spoločná európska mena v stredu, kedy si voči zelenej bankovke pripísala o niečo viac ako desatinu percenta a deň uzavrela na hranici 1,1790 EURUSD. Pozitívny trend si euro vo štvrtok nedokázalo udržať a v priebehu dňa si odpísalo až viac ako percento a atakovalo úroveň 1,1550 EURUSD. Dolár rástol aj napriek negatívnym správam z amerického trhu práce, kde počet nových týždenných žiadostí o podporu za uplynulý týždeň vzrástol viac než trh očakával. Táto informácia však bola zatlačená nečakanými rozhodnutiami švajčiarskej centrálnej banky. Tá totiž práve vo štvrtok pristúpila k prehĺbeniu zápornej úrokovej sadzby a ukončeniu svojej 3 – ročnej politiky, v rámci ktorej nedovoľovala, aby švajčiarsky frank voči euru prekročil úroveň 1,2000 EURCHF.

Európska mena sa oslabila voči košu 10 mien vyspelých krajín. Voči americkému doláru sa do záveru obchodovania dokázala čiastočne spamätať a deň uzavrela na 1,1630 EURUSD. Aj v posledný pracovný deň uplynulého týždňa sa niesol v znamení správ zo Švajčiarska, ktoré poslali euro ešte hlbšie. Vplyvom obáv, že ECB na svojom štvrtkovom zasadnutí pristúpi k spusteniu kvantitatívneho uvoľňovania, okúsilo intradenné minimum až na úrovni 1,1460 EURUSD. Piatkové obchodovanie uzavrelo o šesť desatín percenta slabšie na úrovni 1,1570 EURUSD”, uviedol analytický tím Poštovej banky. Za celý týždeň si spoločná mena eurozóny odpísala – 2,3 % svojej hodnoty. V medzimesačnom porovnaní sa euro oslabilo o – 7,5 % a medziročne stratilo na sile – 15 %. Euro sa tak aktuálne nachádza na svojich nových 11 – ročných minimách.

Uplynulý týždeň sa euru spomedzi mien nášho regiónu darilo aspoň voči maďarskému forintu a poľskému zlotému. Pri forinte si pripísalo na hodnote pol percenta a pri mene našich severných susedov sa posilnilo až o percento. Maďarský forint sa v týchto dňoch voči euru pohybuje na historických minimách. V druhej polovici minulého týždňa atakoval hranicu 328 EURHUF, ku koncu týždňa sa mu ale podarilo mierne zhodnotiť na úroveň cca 318 EURUHUF. Poľský zlotý sa počas uplynulého týždňa oslabil na úroveň 4,3105 EURPLN. Iba česká koruna sa
pobrala voči euru smerom nahor, za uplynulý týždeň sa posilnila o takmer percento, na úroveň 27,8730 EURCZK.
Zasadne Európska centrálna banka
Už vo štvrtok, 22. januára 2015, sa uskutoční prvé zasadnutie Európskej centrálnej banky [ECB], na ktoré všetci netrpezlivo čakáme. Jej rozhodnutie totiž vo veľkej miere zamieša kartami nielen na finančných trhoch. Vplyvom toho, že v eurozóne sa naďalej nedarí naštartovať hospodárstvo a v decembri musela čeliť prvýkrát po piatich rokoch deflácii, sa čoraz viac očakáva, že prezident ECB Draghi pristúpi
k spusteniu kvantitatívneho uvoľňovania. Nasvedčujú tomu aj najnovšie udalosti zo Švajčiarska, ktoré prilievajú olej do ohňa. Podľa všetkého pristúpila švajčiarska národná banka k rozhodnutiu z minulého týždňa práve kvôli vlastnej ochrane pred očakávaným spustením kvantitatívneho uvoľňovania v Európe.

Viac..  Michal Wiezik o dopadoch COVID-19 na Európsky ekologický dohovor

Ropa Brent od začiatku roka zlacnela o takmer – 14 %

Už prvý deň uplynulého týždňa začal pre ceny ropy s poklesom, keďže banka Goldman Sachs varovala, že ceny budú ďalej klesať a producenti ropy v oblasti Perzského zálivu neprejavili známky redukcie ťažby. Ropa Brent sa v pondelok obchodovala na úrovni 47,43 USD za barel a za deň sa tak oslabila o viac než – 5 %. V utorok minister energetiky Spojených arabských emirátov uviedol, že Organizácia krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] nebude znižovať svoju ťažbu. Ropu negatívne ovplyvnila aj správa o stave zásob v USA.

Podľa amerického ropného inštitútu [API] totiž v minulom týždni vzrástli zásoby ropy v USA, ale aj benzínu a ropných destilátov. Brent si tak v priebehu dňa odpísala zhruba – 8,5 % za obchodovanie uzavrela na úrovni 46,59 USD za barel. V stredu si severomorská zmes dokázala počas dňa pripísať viac ako 4 % svojej ceny a zdražieť na 49,86 USD za barel. Ceny ropy boli pod tlakom v reakcii na to, že Svetová banka v utorok zhoršila prognózu rastu globálnej ekonomiky v rokoch 2015 a 2016.

Rastový trend si už vo štvrtok ropa nedokázala udržať a zlacnela o vyše – 3 % na 48,27 USD za barel. Ropu nepodporila správa organizácie OPEC, ktorá predpokladá, že dopyt po jej rope v tomto roku klesne na 28,78 mil. barelov ropy denne, čo je o – 140 tis. barelov ropy denne menej ako jej predošlé očakávania. OPEC vo štvrtok ale priniesol aj pozitívne správy, keď uviedol, že kolaps cien začína spomaľovať rast americkej ropnej produkcie. To potvrdil v piatok aj americký Federálny úrad pre energetiku [EIA]. Vplyvom tejto informácie si v posledný pracovný deň týždňa pripísala ropa Brent na hodnote takmer 4 % a dostala sa tesne nad úroveň 50 USD za barel. Uplynulý týždeň sa jej tak podarilo odraziť zo 6 – ročných miním. Za týždeň ropa Brent zlacnela o – 2,2 %. Medzimesačný pokles bol podstatne výraznejší a dosiahol – 17,2 %. V medziročnom porovnaní stratila ropa na cene viac než polovicu.

O ram

Avatar

Odporúčame pozrieť

ludia

Slováci považujú za najväčšie problémy sociálne a zdravotné zabezpečenie či rastúce ceny a náklady na život

BRATISLAVA / Slováci považujú za najväčšie problémy sociálne a zdravotné zabezpečenie či rastúce ceny a náklady …