Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 4. týždňa 2015

MAĎARSKO

Maďarská vláda dosiahla svoj cieľ a ovládla aspoň 50 % bankového sektora krajiny. „Minister hospodárstva Varga však informoval, že ak bude existovať racionálny dôvod, nevylučuje ani ďalšie štátne akvizície. Maďarsko má jednu z najvyšších mimoriadnych bankových daní v Európskej únii. V súvislosti s touto otázkou Varga pripustil jej prípadné zníženie, no v blízkej budúcnosti vylúčil jej zrušenie“, uviedol analytický tím Poštovej banky. Táto téma bola na pretrase už v závere uplynulého roka, kedy aj maďarský premiér Orbán avizoval zrušenie spomenutej dane, avšak ako pravdepodobný termín uviedol rok 2016 alebo 2017. Podmienil to však dosiahnutím dobrej dohody s bankovým sektorom.

NEMECKO

Dôvera nemeckých investorov opäť stúpla. Index ekonomickej dôvery, ktorý zostavuje mannheimský inštitút ZEW, v januári výrazne vzrástol. Dôvera nemeckých investorov meraná týmto indexom tak oproti decembru 2014 vzrástla o 13,5 bodu na úroveň 48,4, kým trh očakával zvýšenie len na úroveň 40 bodov. Index vyjadrujúci budúce očakávania je tak najvyššie od februára minulého roka a rástol tretí mesiac v rade. Tento výsledok zvyšuje nádej na oživenie najväčšej európskej ekonomiky, ktorá síce minulý rok začala silným medzikvartálnym rastom v prvom štvrťroku, ale v druhom kvartáli sa zmenšila a v treťom štvrťroku sa len tesne vyhla recesii. Prosperujúca nemecká ekonomika je totiž dobrým znamením pre celú Európsku úniu.

GRÉCKO

V predčasných parlamentných voľbách si Gréci zvolili novú cestu. Po piatich rokoch uťahovania opaskov si povedali dosť. Opozičná strana Syriza tak pokorila demokratickú stranu Nová demokracia, ktorej lídrom je posledný grécky premiér Samaras. Podľa oficiálnych prognóz, po sčítaní 99,8 % hlasov, získala ľavicová Syriza, na čele s jej lídrom Tsiprasom, 36,3 % hlasov, čo je podstatne viac, ako ukazovali predvolebné prieskumy. V prepočte to znamená, že v parlamente získala 149 kresiel z celkového počtu 300. K absolútnej väčšine jej tak chýbajú len 2 mandáty. Už dnes sa Tsipras stretol s lídrom populistickej pravicovej strany Nezávislí Gréci [získali 13 kresiel] a následne ohlásil vznik koalície s touto stranou. Tsipras by sa mal údajne dnes stretnúť aj s predstaviteľom novej centristickej strany To Potami [17 posalncov v parlamente] za účelom prediskutovania prípadnej spolupráce. Všetky tri spomenuté strany zbroja proti šetreniu a úsporným opatreniam v Grécku. Samarasova Nová demokracia obsadila vo voľbách 2. miesto s podielom zhruba 27,8 %. Na treťom mieste skončil neonacistický Zlatý úsvit s približne 6,3 % hlasov, čo predstavuje 17 poslancov. Prezident Papulias ešte dnes poverí Syrizu zostavením vlády. Možné však je aj vytvorenie menšinového kabinetu pod vedením Tsiprasa, čo mu môže sťažiť situáciu pri nadchádzajúcich náročných rokovaniach o prehodnocovaní gréckeho dlhu a úsporných opatrení. Od medzinárodných veriteľov bude Tsipras žiadať odpustenie časti dlhu. Hlasy z eurozóny však viackrát naznačili, že ak chce Grécko naďalej čerpať pomoc, musí splniť dohodnuté podmienky. Otázkou tak ostáva, či medzi Gréckom a eurozónou dôjde k dohode. Pred voľbami sa totiž často spomínalo spojenie Grexit, a teda prípadný odchod Grécka z eurozóny. Ten si však neželá ani samotný Tsipras. Podľa jeho slov bude bojovať za ponechanie eura a prúdenie pomoci do Grécka, hoci chce dať zbohom škrtom a uťahovaniu opaskov. Otázkou teda ostáva, či toľko spomínaný Grexit dostane reálne kontúry.

PORTUGALSKO

Zaujímavé správy prišli uplynulý týždeň aj od jedného z najznámejších dlhových hriešnikov Eurozóny – z Portugalska. Po vzoru Írska chce totiž aj Portugalsko predčasne splatiť úver, ktorý dostalo od Medzinárodného menového fondu [MMF] v rámci záchranného finančného balíčka. Lisabon sa rozhodol k takémuto kroku pristúpiť po tom, ako sa mu 13. januára tohto roka podarilo predať dlhodobé dlhopisy. Celkovo krajina umiestnila na trhu dlhopisy v objeme 5,5 mld. EUR, pričom 2 mld. EUR predstavovali dokonca dlhopisy so splatnosťou až 30 rokov. Portugalsku hrá do kariet aj pozitívny vývoj na strane výnosov zo štátnych bondov. Pri spomínanom predaji totiž výnos z 10 – ročných dlhopisov dosiahol len 2,92 %.

CHORVÁTSKO

Po tom, čo centrálna banka Švajčiarska [SNB] spôsobila pred 2 týždňami rozruch na finančných trhoch má viacero krajín plné ruky práce. V tomto prípade hovoríme hlavne o krajinách, ktorých obyvatelia disponujú úvermi viazanými na švajčiarsky frank. Ako sme vás už informovali, len v Poľsku je údajne až takmer polovica hypoték viazaná práve na frank. Podobný problém majú aj majitelia chorvátskych domov. V obľúbenej dovolenkovej destinácii Slovákov má totiž hypotéku vo frankoch zhruba 60 tis. majiteľov nehnuteľností. Tým po kroku SNB vo výraznej miere poskočili splátky hypoték. Chorvátska vláda zvažuje konverziu na hypotéky v kunách. V súčasnosti sa premiér snaží získať súhlas parlamentu na zafixovanie kurzu švajčiarskeho franku voči kune na obdobie jedného roka. Chorvátske banky však s týmto plánom nesúhlasia a pripúšťajú fixáciu iba na tri mesiace.