Voľby vyhrala ultraľavicová strana SYRIZA, ktorá získala 149 kresiel

Prekvapenie sa neudialo, prieskumy verejnej mienky tento krát neklamali. Voľby presvedčivo vyhrala ultraľavicová strana SYRIZA. Získala 149 kresiel v 300 člennom parlamente. Alexisa Tsiprasa oslavovali neskoro do noci desiatky tisíc ľudí v uliciach. Politický spasiteľ, koľký v poradí? Politické dejiny, obzvlášť tie Grécke, ich pamätajú viac, než by bolo zdravé.

Na rozdiel od dvojitých volieb na jar 2012, nová vládna koalícia sa zrodila expresne. Tsipras za koaličného partnera prizval maličkú nacionalistickú stranu Nezávislí Gréci s 13 poslancami a prakticky behom dvoch dní od volieb utvoril novú vládu. Za zmienku stojí aj tretie miesto neonacistického Zlatého úsvitu. Neuškodilo mu ani to, že jeho stranícka špička sedí vo väzbe s podozrením zo spoluúčasti na vražde.

Ale náckovia (na rozdiel od roku 2012) nezaujímajú nikoho ani v Grécku, ani v Európe. Celá pozornosť je na novom premiérovi. Hoci SYRIZA obrúsila hrany svojho marxistického programu z nedávnej minulosti, jej predvolebné sľuby vyvolali veľkú neistotu ako v Grécku, tak v Európe.

Zásadné problémy sú dva. Za prvé, strana chce dosiahnuť „zmenu“ gréckeho dlhu. So slovom „odpustenie“ sa narába len v kuloároch, oficiálne grécke návrhy hovoria napríklad o výmene dlhopisov za také, ktorých výplata by bola naviazaná na dosiahnutie určitého hospodárskeho rastu. Takýto návrh je však len iným názvom pre odpustenie časti dlhu, čo si uvedomujú aj európski politici. Rezolútne „nie“ zmene podmienok dlhu povedali nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, Angela Merkelová, francúzsky financmajster Michel Sapin, alebo prezident Komisie J-C Juncker.

Ekonomický program SYRIZA by mal oslabiť rozpočtovú bilanciu o 11,4 miliardy eur

Druhým problémom je ekonomický program SYRIZA. Podľa ich výpočtov by prijímanie nových úradníkov, zvyšovanie dôchodkov, či bezplatné jedlo (ale na druhej strane aj nižšie dane!) malo oslabiť rozpočtovú bilanciu o 11,4 miliardy eur. Bývalé ministerstvo financií vyrátalo sumu až 17,2 miliardy eur. Skutočne gigantické hodnoty pri 100 miliardovom verejnom rozpočte. Vyvážiť to chcú príjmami vyššími o 12 miliárd eur. Tie sú však postavené nie na vode, ale priam na vodnej pare. Gigantické príjmy má priniesť vyššia zamestnanosť, či lepší výber daní – teda presne to, čo sa predchádzajúcej vláde nedarilo. Tejto sa to zvyšovaním minimálnej mzdy asi sotva podarí. Nehovoriac o nulových plánoch ohľadom reformy pracovného trhu, ktorého flexibilita je jedna z najhorších v Európe.

Tento program má silný potenciál otočiť doterajší fiškálny vývoj Grécka, ktorému sa postupne podarilo vybudovať aký-taký primárny prebytok. Sľuby sa sľubujú a chlieb sa je – Tsiprasa určite neopustila všetka racionalita a možno sa rozhodne pre oveľa jemnejšiu verziu, v ktorej ostane dôraz na znižovanie daní a excesy ako nereálna minimálna mzda vyšumia do prázdna. Úvodné kroky tomu však nenasvedčujú. Hneď sa zapojil do obľúbenej hry gréckych politikov, nazvanej nájdi nepriateľa a vyhlás mu vojnu. Hneď v prvých dňoch sa týmto nepriateľom stal paradoxne jeden z mála pilierov gréckej ekonomiky, turistické rezorty a zahraniční turisti. Nová vláda plánuje zakázať all-inclusive dovolenky, aby donútila turistov nakupovať aj u drobných prevádzkovateľov služieb.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.