Monika Smolková. PHOTO: © European Union- EP.

Monika Smolková: Odchod Británie z EÚ by nám neublížil, aj tak je to len predvolebná rétorika Camerona

Monika Smolková. PHOTO: @European Union 2015
Monika Smolková. PHOTO: @European Union 2015

Monika Smolková (Smer-SD) zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa vyjadrila na tému rotujúceho predsedníctva Európskeho parlamentu a načrtla plány na budúci rok, keď bude predsedať Slovensko. O prípadnom odchode Británie z EÚ tvrdí, že by to Slováci nepocítili.

Rotujúce predsedníctvo tu máme každého pol roka a štafetu vždy preberie iná členská krajina. Podľa vás je to dobrý nápad?

– Často sa s touto otázkou stretávame na besedách so študentmi, ale aj v Európskom parlamente niektorí kolegovia majú názor, že je to zbytočná duplicita, pretože predsedajúce krajiny suplujú prácu Komisie. Po mojej šesťročnej skúsenosti ale musím povedať, že sa s tým nestotožňujem a nápad rotujúcich predsedníctiev jednotlivých členských štátov je veľmi dobrý. Členské štáty sa striedajú po pol roku a vždy prídu s novou iniciatívou, s novou aktuálnou témou, ktorú je potrebné riešiť. Okrem toho musia nadviazať na predchádzajúce plány predsedníctva, čiže zabezpečí sa kontinuita a Únia neustále napreduje. Keby nebolo napríklad švédske predsedníctvo, nezaoberali by sme sa do hĺbky životným prostredím. Keby nebolo maďarského predsedníctva, neriešili by sme do hĺbky rómsku problematiku. Terajšie Talianske predsedníctvo zas prinieslo problematiku migrantov a azylovej politiky. Je to téma aktuálna, ale Talianska sa to bezprostredne dotýka, pretože najviac migrantov končí práve v tejto krajine. Ale to neznamená, že ostatné členské štáty sa nebudú zaujímať o osudy migrantov a azylantov. Je na prospech, že každý členský štát otvorí nejakú novú tému, ktorej sa potom venujeme do hĺbky.

Chcete tým povedať, že ak by dlhodobo predsedala len jedna krajina, tak by sa niektoré problémy riešili oveľa neskôr?

– Dlhodobejšie predsedníctvo by nebolo flexibilné a pri súčasnom počte 28 členských štátov by rotácia bola veľmi neefektívna. Pri polročnom striedaní každá krajina prinesie niečo špecifické, niečo nové, čomu sa vopred venuje niekoľko mesiacov, ba aj rokov a prednesie problém a jeho riešenia na pôdu EP. Pre talianske predsedníctvo ostali akútne problémy ako zamestnanosť mladých, či situácia na Ukrajine. Problém migrácie, ktorý nastolili Taliani ale považujem za kľúčový, ktorému sa budú musieť venovať aj ďalšie predsedníctva.  Po nedávnych tragických udalostiach v Paríži dostáva problém migrantov a ich ďalšie spolužitie v Európe širší rozmer. Problém juhu Európy sa stáva problémom celej Európy. Predstavitelia EÚ musia zohrať v zahraničnej politike väčšiu úlohu a ľuďom trpiacim v Lýbii, Sýrií, Iraku,… pomáhať priamo v ich materských krajinách. Diplomacia by mala smerovať k tomu, aby ľudia nemali dôvod utekať zo svojich domovov, v prípade vojnových konfliktov vytvárať tzv. humanitárne koridory a zabezpečovacie utečenecké tábory na dočasné prežitie. Samozrejme, že s tým súvisí snaha o čo najskoršie mierové riešenia v krajinách, odkiaľ migruje najviac obyvateľov.

Británia posledné roky vydiera EÚ svojím odchodom. Za svoju hlavnú požiadavku považuje obmedzenie migrácie. Podľa toho, čo hovoríte s tým zrejme nesúhlasíte…

Viac..  Europoslanec Peter Pollák: Niektoré plány európskych politikov sú nerealizovateľné

– Absolútne s tým nesúhlasím, pretože voľný pohyb osôb, tovarov a služieb je najväčšia vymoženosť a hlavná myšlienka fungovania Európskej únie. Británia by poprela základný princíp fungovania EÚ. Myslím si, že keď majú Briti takéto názory, tak majú možnosť odísť z EÚ. Nič by sme nestratili. Ale som presvedčená, že je to len volebná rétorika pána Camerona a ďalších predstaviteľov politických strán v Británii, ktorí sa uchádzajú o voličské hlasy.

Slovensko bude predsedať budúci rok. Čo sa dá očakávať od Slovenska, že prinesie do EÚ?

– Ministerstvo zahraničných vecí ale aj ďalšie ministerstvá sa veľmi aktívne pripravujú na naše predsedníctvo. Jednou z priorít bude musieť byť aj regionálny rozvoj. Ako členka Výboru pre regionálny rozvoj viem, že mnohé z uznesení, ktoré sme schvaľovali v legislatíve pre čerpanie štrukturálnych fondov na nové sedemročné obdobie pre roky 2014-2020 sa práve v roku 2016 musia prehodnocovať. Slovensko teda už teraz hovorí s odborníkmi a vyberá témy, ktoré by sme mohli v roku 2016 riešiť. Treba ale povedať, že pred nami bude predsedajúcou krajinou Holandsko, po nás Malta, takže budeme musieť kontinuálne prebrať niektoré témy od Holandska a rovnako posunúť témy Malte. Podľa doterajších príprav na naše predsedníctvo som presvedčená, že preukážeme, že aj naša krajina je rovnocenný partner v spoločnej Európe a že všetky úlohy splníme a pritom dokážeme aj spropagovať krásy našej krajiny a pracovitosť našich ľudí.

Budú sa znižovať rozdiely medzi krajinami? 

– Áno, politika regionálneho rozvoja je o znižovaní rozdielov. Pre sedemročný finančný rámec, a pre čerpanie eurofondov sme pre rok 2014-2020 menej rozvinutejším regiónom pridelili viac finančných prostriedkov a súčasne sme schválili prísnejšie podmienky, aby sa znížila korupcia. Znížili sme priority jednotlivým členským štátom a zaviazali ich, že pri čerpaní eurofondov musia byť splnené dve hlavné podmienky. Sú nimi rast hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest.

Ďakujeme za rozhovor. Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Monika Smolková.

O vik

Odporúčame pozrieť

Maďarská vláda: EP nám chce zobrať predsedníctvo v EÚ, lebo presadzujeme mier

Európsky parlament (EP) chce zabrániť Maďarsku v prevzatí rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ v druhej …

Consent choices