Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 6. týždňa 2015

GRÉCKO

Grécky premiér Alexis Tsipras v nedeľu odmietol program medzinárodnej pomoci od EÚ a Medzinárodného menového fondu [MMF]. Zároveň uviedol, že nepožiada európskych lídrov o predĺženie programu, pretože záchranný program zlyhal. Povedal však, že existuje možnosť uzavretia medzinárodnej dohody s veriteľmi do konca mesiaca. Tá má krajine pomôcť preklenúť obdobie, kým Grécko dosiahne novú dohodu o dlhu. Súčasný program pomoci pre Grécko teda vyprší 28. februára. „V nadväznosti na aktuálnu situáciu v Grécku sme už avizovali, že medzinárodná ratingová agentúra Standard&Poor’s [S&P] zvažuje zníženie ratingu tejto krajiny. A neostalo len pri hrozbách“, uviedol analytický tím Poštovej banky. S&P totiž znížila rating dlhodobých záväzkov Grécka na B- zo stupňa B a upozornila, že obmedzená likvidita gréckych bánk zmenšuje časový rámec, ktorý má nová vláda krajiny na dosiahnutie dohody s veriteľmi. Dodala tiež, že dlhodobý aj krátkodobý rating Grécka zostáva v procese revízie s možnosťou zníženia a varovala, že zdĺhavé rokovania by mohli zhoršiť ekonomickú situáciu krajiny. Agentúra zároveň uviedla, že predlžovanie rokovaní by tiež mohlo viesť k výberom vkladov a v najhoršom prípade k zavedeniu kontroly kapitálu a k strate prístupu k veriteľom, ktorí sú poslednou možnosťou, čo by potenciálne viedlo k vylúčeniu z Európskej hospodárskej a menovej únie. S revíziou ratingu záväzkov Grécka s možnosťou jeho zníženia začala z rovnakých dôvodov aj agentúra Moody’s. Od tejto agentúry má v súčasnosti krajina rating na úrovni Caa1.

EUROZÓNA

Európska centrálna banka [ECB] už nebude prijímať grécke štátne dlhopisy ako zábezpeku na úvery pre grécke komerčné banky. Riziká spojené s financovaním domácich bánk tak prechádzajú na grécku centrálnu banku. Čerpanie peňazí z núdzovej úverovej linky [ELA] však naďalej podlieha schváleniu Radou guvernérov ECB. Núdzové úverové linky by sa mali poskytovať iba krátkodobo a solventným bankám. Toto rozhodnutie prišlo po stretnutí šéfa ECB Draghiho s gréckym ministrom financií Varoufakisom a do platnosti by malo vstúpiť 11. februára 2015. Mnohí predstavitelia ECB totiž považujú kroky gréckej vlády za opustenie reformného programu. Podľa vyhlásení šéfa Európskeho parlamentu Schulza krajina riskuje bankrot, ak jednostranne zmení dohody.

RUSKÁ FEDERÁCIA

Rusko už dlhšie obdobie prežíva krušné časy. Konflikt s Ukrajinou. Sankcie zo západu. Historický prepad rubľa. To je len pár problémov, ktorým v súčasnosti najväčšia krajina sveta musí čeliť. Centrálna banka Ruska preto podniká rôzne kroky, ktorými chce naštartovať ekonomiku. Práve tej pre nízke ceny ropy a západné sankcie hrozí recesia. Len v decembri banka zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 6,5 percentuálneho bodu na 17 % v snahe zastaviť pád rubľa a zmierniť infláciu, ktorá sa v decembri dostala do dvojciferných čísel, nad hranicu 11 %. V piatok ale prekvapujúco pristúpila k opačnému kroku a znížila základnú úrokovú sadzbu o dva percentuálne body na 15 %. Najnovšie Rusko uvažuje o „zastropovaní“ cien potravín. Uviedol to vicepremiér krajiny Dvorkovič. Nakoľko sa potraviny v Rusku výrazne zdražujú kvôli oslabovaniu sa rubľa a dovoznému embargu, ruská vláda zvažuje zavedenie limitov pre maloobchodné ceny základných potravinárskych tovarov. V súčasnosti už úrady uskutočňujú aj inšpekcie zamerané na odhaľovanie neoprávneného zvyšovania maloobchodných cien. Ruská centrálna banka zároveň uviedla, že očakáva návrat inflácie pod hranicu 10 % začiatkom budúceho roka.

ŠPANIELSKO

Víťazstvo gréckej strany Syriza posilnilo nádej radikálnych ľavicových strán naprieč Európou. V decembri tohto roka čakajú parlamentné voľby ďalšiu južanskú krajinu. Tou je Španielsko. V predvolebných prieskumoch zatiaľ prislúcha prvenstvo strane Podemos, ktorá odmieta úsporné opatrenia a potenciálnych voličov chce pritiahnuť sociálne orientovanou rétorikou. Týmto je identická s gréckou Syrizou, no na rozdiel od nej môže na ceste k víťazstvu zakopnúť hneď o niekoľko prekážok. Španielska ekonomika si totiž vedie podstatne lepšie ako tá grécka. V 4. kvartáli uplynulého roka zaznamenalo Španielsko najrýchlejšie tempo rastu HDP od roku 2007. Zadlženie krajiny je takmer o polovicu nižšie ako to grécke. A napriek tomu, že miera nezamestnanosti je stále vysoká, vykazuje kontinuálny klesajúci trend. Zdá sa teda, že tvrdé reformy, proti ktorým Podemos zbrojí, majú svoje opodstatnenie. Kým Tsiprasovi hralo do karát aj to, že mohol útočiť na tzv. Trojku, ktorá v očiach gréckych občanov stála za drastickým uťahovaním si opaskov, Španielsko takéhoto „nepriateľa“ nemá. Madrid totiž nemusel žiadať o záchrannú pôžičku z ktorej by vyplynula prísna rozpočtová disciplína. Ďalšou nevýhodou pre Podemos je aj odlišná štruktúra v prideľovaní parlamentných kresiel. V grécku totiž získava víťaz volieb dodatočných 50 kresiel. V Španielsku tento benefit neexistuje. To môže výrazne ovplyvniť schopnosť strany Podemos zostaviť vládu svojpomocne. Či teda bude mať Syriza svojho španielskeho nasledovateľa zistíme koncom tohto roka.