EuropskeNoviny.sk
Slovenského europoslanca sme sa opýtali na snahu presadzovať pomoc umierajúcim cez hospice. Ako lekár a politik odmieta legislatívu povoľujúcu eutanáziu. Hovoril aj o rozvoji regionálnej politike a značkovaní mäsa.
Prečo odmietate eutanáziu?
-Som lekár s atestáciou anestéziológie a reanimácie. Anestéziológia rieši aj tlmenie bolesti. Ako odborník hovorím, že neexistuje bolesť, ktorá sa nedá stíšiť na určitú mieru. Znamená to, že nie je potrebné robiť to, čo niektorí chcú zaviesť – eutanáziu. Zomierajúci človek trpí, ale jeho bolesť nie je neznesiteľná. Je to mýtus. Naopak existuje solídne, slušné, ľudské a etické riešenie – paliatívna starostlivosť.
Iným slovom hospice. Téma je Vám blízka, prečo?
-Hospice poskytujú medicínsky obhájiteľné, ľudsky prijateľné spôsoby, ako by mal človek odísť z tohto sveta. Pacient, napr. s terminálnym štádiom rakoviny, trpí pre bolesti a má úzkosť zo zomierania a niekoľko dní života. V hospicoch je vždy lekár, ktorý reaguje na všetky udalosti v rámci medikácie. Takže vie ponúknuť aj moderné analgetiká na bolesti. Veľkou výhodou je prostredie pre rodinu, môžu sa s umierajúcim rozprávať či modliť. Pre neho je to stokrát lepšie, ako niekde v Holandsku, kde mu strieknu do žily jed a je po ňom.
Aký je stav paliatívnej starostlivosti na Slovensku?
-Veľmi filozofická otázka. Všade v Únii je treba pridať v tejto oblasti. Vždy je to o tom, či si minister zdravotníctva vybojuje peniaze od rezortu financií.
Boli ste vo Výbore pre regionálny rozvoj. Ako obstálo Slovensko v schvaľovaní rozpočtu EÚ do roku 2020, v rámci čoho šli peniaze aj na regionálnu politiku.
-Pre nás to bol jednoznačný krok dopredu. Existovali špekulácie, že bohatšie krajiny, ktoré prispievajú chudobnejším štátom na ich rozvoj prestanú vyčleňovať svoje zdroje. Opak je pravdou. Slovensko objektívne bohatne. Pri vstupe do EÚ sme boli na úrovni 33% priemerného príjmu občana EÚ. Nedávno sme boli na čísle 75%, teraz sme na 78%. Európsky priemer je 80%. V roku 2013 sme získali 11,5 miliárd na rozvoj nie len regionálnej politiky. Peniaze šli aj na medicínu, informačné technológie, výskum a vedu.
Vyčerpali sme všetky získané eurodonfy?
-Nie. Z tých 11,5 miliárd sme využili 6 miliárd. Nestihli sme absorbovať toľko peňazí a nevyužíval sa tak tento systém.
Späť k regionálnemu rozvoju. Čo to pre nás znamená a aká je realita?
-Na to vyčlenené peniaze pomáhajú mestám, obciam, urbannému prostrediu a podobne. Na Slovensku je však verejným tajomstvom, že aktuálna vláda rozdeľuje tieto prostriedky veľmi klientelisticky. Peniaze dostane skôr primátor, ktorý je v SMERE. Ten, ktorý je na strane establišmentu. Ale aj starosta z inej politickej strany je občan a potrebuje pre obec prostriedky na modernizáciu a podobne
Vaša prognóza na rok 2020, keď skončí tento balík eurofondov?
-Rád sa dozviem, že sme všetky peniaze využili do posledného centu.
Prečo má Slovensko problém s čerpaním eurofondov?
-Nebol som starostom, neviem detaily odmietnutí. Ministerskí pracovníci sedia na tých peniazoch. Druhá vec je, že Slovensko dostalo výnimku na čerpanie eurofondov o rok dlhšie.
Premiér Fico pred rokom zaslúžil europoslankyňu Flašíkovú za to, že túto výnimku vybavila.
-Pani Flašíková, ktorá vo výbore regionálny rozvoj nesedela ani minútu, sa chválila, že vybavila túto výnimku. V skutočnosti to vybavil europoslanec Maňka, naša kolegyňa Smolková a ja. Každý vo svojej frakcii sa snažil prehovoriť kolegov, aby pristúpili na výnimku. Prve o nej nikto nechcel počuť. Ja vo frakcii Európskej ľudovej strany, ktorá je najväčšia a najmocnejšia. Ani náš koordinátor Lambert van Nistelrooij prvé nechcel ani len počuť o podpore výnimky. A nakoniec to vyšlo.
Venujete sa aj výboru pre verejné zdravie. Vašou témou bolo aj detailnejšie značenie mäsových výrobkov. Ako ste pokročili?
-Teraz sme debatovali o tom, že zažiadame Komisiu, aby mäso ako zložka už spracovaných potravín – v lasagniach, v pizzi – podliehalo rovnakým pravidlám označovania pôvodu, ktoré sa týkajú čerstvého hovädzieho mäsa. Parlament bude hlasovať o uznesení, ktoré ma vyzvať Komisiu, aby predložila legislatívny návrh.
Prečo tento návrh?
Stav je taký, že zatiaľ nemáme nič, čo by k tomu viazalo producentov. Chceme obnoviť spotrebiteľskú dôveru, napr. po kauze konského mäsa. Celkovo chceme dôveru po potravinových podvodoch. 90% opýtaných spotrebiteľov sa v jednej štúdii z 2013 vyjadrilo, že chce také informácie o výrobku. Tak budú mať lepšiu možnosť vybrať si. Musíme vedieť, kde zviera rástlo, kde ho zabili, spracovali.
Podarí sa Vám pritlačiť Komisiu k múru?
-Treba povedať, že zaujíma opatrný postoj. Odpoveď komisára bola stručne taká, že sa tým bude zaoberať. Ale na môj vkus bola opatrná, až vlažná. Našou úlohou bude čo najtvrdšie tlačiť na komisára.
Existujú aj protiargumenty?
-Jediné také, že môžeme predražiť výrobok. Pri technických úpravách, kedy stroje budú musieť zaznačovať viac údajov, to podľa oponentov vyjde malých a stredných podnikateľov draho, a tak zvýšia cenu svojho tovaru.
Dlhodobou témou je aj singleseat, teda jedno miesto v Parlamente. Ste za?
-Myslím, že v očiach verejnosti sa tejto téme venuje nenáležitá pozornosť. Každý, kto položí túto otázku, sa musí spýtať, či EÚ a členské štáty budú ochotné otvoriť základné zmluvy fungovania Únie. Tie hovoria o troch hlavných mestách EÚ: Štrasburgu, Bruselu a Luxemburgu. A definuje dve sídla Parlamentu: Brusel a Štrasburg. V prípade, žeby boli členské štáty ochotné, potom budem vedieť odpovedať.
Ponúkate stáže pre študentov vo svojej kancelárii?
-Áno, v mojej kancelárii sa vystriedalo najmenej tridsaťpäť mladých ľudí, ktorých si ja vyberám na základe konkurzu. Po prvom výbere si piatich pozývam na pohovor a jedného z nich si vyberiem.
Ďakujeme za rozhovor. Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Miroslav Mikolášik.
