EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / CESTOVANIE / Bezvízový styk s krajinami západného Balkánu: Komisia hodnotí jeho fungovanie
Dimitrios Avramopoulos
Dimitrios Avramopoulos, komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo. PHOTO: © European Union EP.

Bezvízový styk s krajinami západného Balkánu: Komisia hodnotí jeho fungovanie

Dimitrios Avramopoulos
Dimitrios Avramopoulos, komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo. PHOTO: © European Union 2015 EP.

Komisia uverejnila svoje piate hodnotenie fungovania bezvízového režimu s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou a so Srbskom. V piatej správe po liberalizácii vízového režimu pre krajiny západného Balkánu sa poukazuje na to, že na zachovanie integrity bezvízového režimu a riešenie potenciálneho zneužívania azylového systému EÚ sú potrebné ďalšie opatrenia.

„Európska komisia je aj naďalej odhodlaná zachovať bezvízový styk pre občanov krajín západného Balkánu. Výhody liberalizácie vízového režimu sú veľmi viditeľné, pokiaľ ide o posilňovanie medziľudských kontaktov a podnikateľských príležitostí. Zneužívanie bezvízového režimu na účely žiadania o azyl v EÚ sa musí riešiť systematicky a pomocou správneho rozdelenia finančných prostriedkov. V tejto správe formulujeme súbor odporúčaní na riešenie tlakových a stimulačných faktorov nelegálneho prisťahovalectva, preto dôrazne vyzývam všetky zúčastnené krajiny, aby túto iniciatívu plne podporili a zapojili sa do nej,“ vyhlásil Dimitrios Avramopoulos, komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo.

Hlavné zistenia

Zneužívanie azylu občanmi krajín západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnosti zostáva zdrojom značných obáv.

Počet žiadostí o azyl podaných v krajinách EÚ a v krajinách pridružených k Schengenskému dohovoru štátnymi príslušníkmi piatich krajín západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnosti od liberalizácie vízového režimu neustále narastá, pričom v roku 2013 predstavoval najvyššiu hodnotu – až 53 705 žiadostí. Údaje za prvých deväť mesiacov v roku 2014 predstavujú hodnoty o 40 % vyššie než za rovnaké obdobie v roku 2013.

Zároveň v prípade všetkých občanov krajín západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnostimiera kladného vybavenia žiadostí o azyl v celej EÚ a krajinách pridružených k Schengenskému dohovoru naďalej klesala, čo znamená, že prevažná väčšina žiadostí bola zjavne neopodstatnená. Miera kladného vybavenia bola 3,7 % pre občanov Čiernej Hory, 2,7 % pre srbských občanov a 1 % pre štátnych príslušníkov bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko. Na druhej strane 8,1 % albánskych žiadateľov a 5,9 % občanov z Bosny a Hercegoviny získalo v roku 2013 medzinárodnú ochranu v EÚ a krajinách pridružených k Schengenskému dohovoru.

Srbskí občania tvoria aj naďalej najväčšiu skupinu žiadateľov o azyl v EÚ a krajinách pridružených k Schengenskému dohovoru pochádzajúcich z krajín západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnosti (42 % v roku 2013), za nimi nasledujú občania z Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a Albánska (21 % v oboch prípadoch), občania z Bosny a Hercegoviny (14 %) a občania z Čiernej Hory (2 %).

Nemecko zostáva najväčším príjemcom žiadostí o azyl z krajín západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnosti, so zvýšeným podielom počtu prijatých žiadostí zo západného Balkánu (z 12 % v roku 2009 na 75 % počas prvých deviatich mesiacov v roku 2014).

Hlavné odporúčania

Každá krajina západného Balkánu oslobodená od vízovej povinnosti musí byť schopná preukázať trvalo klesajúci trend v počte neopodstatnených žiadostí o azyl podaných v členských štátoch EÚ.

Komisia odporúča, aby každá krajina západného Balkánu oslobodená od vízovej povinnosti prijala rozhodné kroky na riešenie tzv. tlakových faktorov nelegálnej migrácie do EÚ:

·    zvýšenie cielenej pomoci pre menšinové obyvateľstvo, najmä rómske etnikum;

  • posilnenie operačnej spolupráce a výmeny informácií v oblasti riadenia hraníc, migrácie, azylu a readmisie s členskými štátmi EÚ, Komisiou a agentúrou FRONTEX, úradmi EUROPOL a EASO;
  • vyšetrovanie organizátorov nelegálnej migrácie, ako aj trestné stíhanie osôb, ktoré umožňujú zneužívanie bezvízového režimu;
  • posilnenie kontrol hraníc za prísneho dodržiavania základných práv občanov;
  • zintenzívnenie cielených informačných a osvetových kampaní, ktoré majú bližšie objasniť práva a povinnosti občanov pri cestovaní v rámci bezvízového styku.
Viac..  Jaroslav Chlebo: Migrácia ako ľudské právo? Z nášho pohľadu absurdná vízia

Komisia takisto odporúča, aby najviac zasiahnuté členské štáty EÚ a krajiny pridružené k Schengenskému dohovoru podnikli kroky na riešenie stimulačných faktorov nelegálnej migrácie. Mali by zvážiť tieto skutočnosti:

  • zjednodušenie konania o azyle pre občanov piatich krajín západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnosti alebo pre občanov konkrétnych krajín, napríklad tým, že budú mať viac zamestnancov na posudzovanie žiadostí o azyl v období najväčšej pracovnej záťaže alebo zriadením zrýchleného postupu, ktorý umožňuje rýchle spracovanie žiadostí v najpreťaženejších obdobiach;
  • obozretnejšie a selektívnejšie využívanie peňažných dávok, ako je vreckové a finančná pomoc pri návrate, s cieľom znížiť finančné stimuly na zneužívanie azylu;
  • organizovanie návštev na vysokej úrovni v príslušných krajinách a informačných kampaní v spolupráci s miestnymi mimovládnymi organizáciami a obcami;
  • posilnenie operačnej spolupráce a výmeny informácií – a to aj prostredníctvom styčných dôstojníkov – s orgánmi dotknutých krajín.

Podklady

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko sa pripojili k bezvízovému režimu v decembri 2009 EÚ; Albánsko a Bosna a Hercegovina v novembri 2010.

Po liberalizácii vízového režimu zaznamenali niektoré členské štáty EÚ zvýšenie neopodstatnených žiadostí o azyl podaných štátnymi príslušníkmi krajín západného Balkánu. Aby sa zabránilo riziku zneužitia bezvízového režimu, Komisia zaviedla mechanizmus monitorovania vykonávania opatrení, ktoré prijali krajiny západného Balkánu s cieľom riešiť potenciálne zneužívanie.

Správy po liberalizácii vízového režimu majú za cieľ zabezpečiť trvalé vykonávanie záväzkov prijatých krajinami západného Balkánu pred zrušením vízovej povinnosti. Správa je piatou tohto druhu od roku 2011.

Správy sa vypracúvajú na základe návštev na mieste, ktoré vykonali experti Komisie a členských štátov na účely overenia pokroku a kvality reforiem týkajúcich sa bezvízového režimu. Tí takisto využívajú správy každej z krajín západného Balkánu o opatreniach prijatých na riešenie nelegálnej migrácie, ako aj analýzu agentúry Frontex, úradu Europol, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) o najnovších trendoch v oblasti kontroly hraníc, nelegálnej migrácie a azylu.

Okrem pravidelných správ po liberalizácii vízového režimu EÚ takisto zaviedla všeobecný mechanizmus umožňujúci za výnimočných podmienok dočasné opätovné zavedenie vízovej povinnosti pre občanov tretích krajín, ktoré sú oslobodené od vízovej povinnosti voči EÚ.

Tento mechanizmus nie je zameraný na žiadnu konkrétnu tretiu krajinu alebo región, alevzťahuje sa rovnako na všetkykrajiny, ktoré sú alebo v budúcnosti budú oslobodené od vízovej povinnosti voči EÚ – preto sa takisto vzťahuje aj na krajiny západného Balkánu.

Žiadny členský štát nikdy nepožiadal o aktiváciu mechanizmu pozastavenia vízovej povinnosti.

 

Aktuálna situácia

V posledných mesiacoch EÚ čelila značnému nárastu nelegálnej migrácie z Kosova cez Srbsko do niekoľkých členských štátov EÚ. Komisia v súčasnosti vedie s Kosovom dialóg o liberalizácii vízového režimu a bude naďalej spolupracovať s vládou Kosova s cieľom riešiť tzv. tlakové faktory tejto nedávnej migračnej udalosti.

O ram

Odporúčame pozrieť

Jaroslav Chlebo: Migrácia ako ľudské právo? Z nášho pohľadu absurdná vízia

Medzinárodné vzťahy sú postavené na vzťahoch suverénnych medzinárodno-právnych subjektov. Výsostným právom každej krajiny je rozhodovať …