Všetko, čo potrebujete vedieť o energetickej únii

energetika
PHOTO: Ilustračné Flickr.

Prečo Komisia navrhuje energetickú úniu práve teraz? Prečo ju potrebujeme?

Európsky energetický systém čelí čoraz naliehavejšej potrebe zaistiť všetkým občanom bezpečnú, udržateľnú, cenovo dostupnú a konkurencieschopnú energiu. Prílišná závislosť od obmedzeného počtu zdrojov dodávok (najmä zemného plynu) vystavuje krajiny riziku v prípade prerušenia dodávok. Musíme znížiť svoju závislosť od fosílnych palív a obmedziť emisie skleníkových plynov. Domácnosti i podniky majú čoraz väčší záujem na cenovej dostupnosti energií a konkurencieschopných cenách.

Pokroku bránia pretrvávajúce prekážky skutočnej trhovej integrácie, nekoordinované vnútroštátne politiky a absencia jednotného postoja vo vzťahu k tretím krajinám. Účinnou reakciou na tieto výzvy je koherentnejší súbor opatrení v oblastiach politiky a na úrovni EÚ i členských štátov. Energetická únia nadväzuje na významné pokroky, ako je dohoda o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a dohoda o európskej stratégii energetickej bezpečnosti z roku 2014, no na to, aby sme účinne čelili nadchádzajúcim výzvam, sú potrebné nové a posilnené opatrenia.

Rámcová stratégia energetickej únie určuje víziu do budúcnosti a zlučuje viacero oblastí politiky do jednej ucelenej stratégie. Zahŕňa synergické iniciatívy, ktoré po úplnej implementácii zaistia lepšiu pripravenosť EÚ na zvládnutie výziev, a to prostredníctvom solidarity a dôvery medzi členskými štátmi.
Čo zahŕňa energetická únia? Prečo boli zvolené práve tieto prioritné oblasti?Energetická únia je založená na troch overených cieľoch energetickej politiky EÚ: bezpečnosti dodávok, udržateľnosti a konkurencieschopnosti. V záujme ich dosiahnutia sa energetická únia sústreďuje na päť rozmerov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú: energetická bezpečnosť, solidarita a dôvera, vnútorný trh s energiou, energetická efektívnosť ako príspevok k zmierneniu dopytu po energii, dekarbonizácia hospodárstva a výskum, inovácia a konkurencieschopnosť.

Všetky tieto rozmery si vyžadujú väčšiu integráciu a koordináciu. Akčný plán priložený k rámcovej stratégii uvádza konkrétne opatrenia v rámci týchto rozmerov, ktoré sa v najbližších rokoch vypracujú a realizujú. Tento akčný plán sa bude priebežne sledovať a revidovať, aby naďalej reagoval na meniace sa výzvy a nové trendy.

Energetická bezpečnosť

Čo prináša energetická únia z hľadiska diverzifikácie zdrojov a dodávateľov?

53 % spotrebovanej energie v EÚ pochádza z dovozu. Niektoré krajiny dovážajú všetok plyn od jediného dodávateľa. Diverzifikácia zdrojov a dodávateľov energie je kľúčovým prostriedkom na zvýšenie našej energetickej bezpečnosti. K posilneniu diverzifikácie a bezpečnosti európskeho odvetvia energetiky prispeje preskúmanie nových regiónov z hľadiska dodávky palív, preskúmanie nových technológií, ďalší rozvoj domácich zdrojov a zdokonaľovanie infraštruktúry na prístup k novým zdrojom dodávok. Pokiaľ ide o plyn, Komisia v tomto kontexte vypracuje balík na zvýšenie pružnosti a diverzifikácie dodávok plynu, ktorý bude zahŕňať najmä revíziu nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu. Z hľadiska diverzifikácie prebiehajú práce na južnom koridore zemného plynu, stratégii lepšieho využitia potenciálu skvapalneného zemného plynu a zásobníkov, ako aj na budovaní uzlov skvapalneného plynu s viacerými dodávateľmi v strednej a východnej Európe a Stredomorí.

Podporí/uľahčí energetická únia spoločný nákup plynu?

V nadväznosti na európsku stratégiu energetickej bezpečnosti z mája 2014 Komisia vyhodnotí možnosti dobrovoľnej agregácie dopytu na účely spoločného nákupu plynu v krízových obdobiach a v prípadoch, keď sú členské štáty závislé od jediného dodávateľa. Všetky takéto opatrenia by museli byť plne v súlade s pravidlami WTO, ako aj s pravidlami EÚ pre hospodársku súťaž.

V oznámení sa spomína transparentnosť zmlúv. O aké zmluvy ide? Sú to medzivládne dohody alebo aj komerčné zmluvy?

Aktuálne sa kontroly súladu medzivládnych dohôd vykonávajú až po tom, čo členský štát uzavrel dohodu s krajinou mimo EÚ. V budúcnosti by Komisia mala byť informovaná o rokovaniach o medzivládnych dohodách už v ich ranom štádiu – zabezpečí sa tým lepšie predbežné posúdenie zlučiteľnosti príslušných dohôd najmä s pravidlami vnútorného trhu a kritériami bezpečnosti dodávok energie. Účasť Komisie na takýchto rokovaniach s tretími krajinami a posun k štandardným zmluvným doložkám tiež účinnejšie predídu neprimeranému tlaku a zabezpečia dodržiavanie európskych pravidiel. Komisia preto preskúma rozhodnutie o medzivládnych dohodách a navrhne možnosti, ako zabezpečiť, aby EÚ v rokovaniach s tretími krajinami vystupovala ako jeden celok.

Treba ešte viac posilniť transparentnosť komerčných dohôd o dodávkach plynu. Komisia v tejto veci vypracuje návrh v rámci revízie nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu.

 Keďže ťažiskovou témou bola skôr diverzifikácia plynu, čo navrhuje Komisia z hľadiska diverzifikácie dodávok elektriny?

Elektrina sa vyrába najmä v EÚ, a to z rozličných zdrojov a rozličnými technológiami. Každý členský štát si zvolil vlastný energetický mix vzhľadom na dostupné zdroje a národné preferencie. Elektrické prepojenie členských štátov je kľúčové pre cezhraničnú výmenu elektriny, keďže ich energetické mixy sa často dopĺňajú. Meniaci sa trh s elektrinou – a najmä rastúci podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov – si vyžaduje ďalšie opatrenia na posilnenie trhovej integrácie.

Vnútorný trh s energiou

Čo myslí Komisia pod novou štruktúrou trhu? Na čo je potrebná?

Zvládnutie aktuálnych výziev na trhu s elektrinou (najmä integrácie variabilnej energie z obnoviteľných zdrojov a zaistenie bezpečnosti dodávok) si vyžaduje trhovú štruktúru, ktorá umožní koordináciu kapacít na regionálnej úrovni, skladovanie a flexibilnejšiu reakciu na strane dopytu, čo umožní spotrebiteľom lepšie sa angažovať na trhoch a uľahčí cezhraničnú výmenu energie. Na tento účel Komisia zabezpečí posilnené pravidlá cezhraničného obchodovania s energiou a navrhne primerané stimulačné opatrenia pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa viac začlenili do širšieho trhu s elektrinou.

Navrhne Komisia európsky energetický regulačný orgán?

Komisia posúdi, ako posilniť európsky energetický regulačný rámec v záujme lepšieho riadenia čoraz integrovanejšieho európskeho energetického systému. Komisia sa domnieva, že regulácia jednotného trhu na úrovni EÚ by sa mala prehĺbiť výrazným posilnením právomocí a nezávislosti Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER). Je to potrebné, aby mohla účinne dohliadať na vývoj vnútorného trhu s energiou i príslušných trhových pravidiel, ale aj vyriešiť všetky cezhraničné otázky spojené s vytvorením hladko fungujúceho vnútorného trhu.

Viac..  Väčšine členských štátov hrozí, že nesplnia svoje záväzky v oblasti znižovania emisií

Ako chce Komisia využiť pákový efekt na získanie investícií do energetickej infraštruktúry?

Energetická infraštruktúra sa obyčajne financuje trhom a z taríf, ktoré platia používatelia sietí. Len málo európskych infraštrukturálnych projektov si bude na realizáciu vyžadovať grant z Nástroja na prepájanie Európy (NPE). Ide o projekty, ktoré nie sú zaujímavé z komerčného hľadiska, no sú nevyhnutné vzhľadom na ich externality: bezpečnosť dodávok, solidaritu či technologickú inováciu.

V mnohých ďalších projektoch sa dajú využiť iné metódy financovania, pri ktorých je pákový efekt vyšší než v prípade grantov alebo priamej finančnej pomoci. Platí to pre finančné nástroje v rámci NPE, no ešte viac pre Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý bude mimoriadne významným doplnkom k NPE pri financovaní projektov energetickej infraštruktúry v Európe. Pomôže tam, kde nie je k dispozícii financovanie projektov z iných zdrojov za rozumných podmienok s akceptovaním rizikovejšieho profilu.

Navrhne Komisia dane z energie?

Rámcová stratégia energetickej únie neuvádza žiadne nové iniciatívy v súvislosti so zdaňovaním energie na úrovni EÚ. Komisia vyzýva členské štáty, aby triezvo prehodnotili zdaňovanie energie na vnútroštátnej i celoeurópskej úrovni. Vnútroštátna daňová politika by sa mala vyznačovať rovnováhou medzi stimuláciou k udržateľnejšiemu využívaniu energie na jednej strane a potrebou zaistiť konkurencieschopné ceny energie a cenovo dostupnú energiu pre všetkých spotrebiteľov na strane druhej. Komisia bude v záujme zvýšenia transparentnosti nákladov a cien v energetike každé dva roky uverejňovať správu o cenách energií s podrobnou analýzou vplyvu daní, poplatkov a dotácií.

Energetická efektívnosť

Aké konkrétne opatrenia navrhuje Komisia na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov?

Aktuálna miera renovácie budov nepostačuje a investície do zvyšovania ich hospodárnosti sú v prípade nízkopríjmových skupín nájomníkov či vlastníkov mimoriadne pomalé. Vykurovanie a chladenie je v Európe aj naďalej tým najväčším zdrojom spotreby energie. Komisia preto preskúma smernice o energetickej efektívnosti a o energetickej hospodárnosti budov s cieľom vytvoriť správny rámec pre budúci pokrok v oblasti zvyšovania energetickej hospodárnosti budov. Na základe praktických skúseností v členských štátoch podporí metódy uľahčenia prístupu k dostupnému financovaniu na zvýšenie energetickej efektívnosti nehnuteľností. Investície do hospodárnosti budov dnes patria medzi tie najprínosnejšie pre občanov i priemysel.

Aké opatrenia navrhuje Komisia na boj proti energetickej chudobe a podporu zraniteľných spotrebiteľov?

Energetickú chudobu spôsobuje zväčša kombinácia nízkeho príjmu a všeobecnej chudoby, nehospodárnych obydlí a systémov vlastníctva a prenájmu, ktoré nepodporujú energetickú efektívnosť. Najlepšie ju preto možno odstrániť kombináciou opatrení, pričom najlepším dlhodobým riešením je zvýšenie energetickej efektívnosti. Ak treba zraniteľných odberateľov chrániť opatreniami sociálnej politiky v rámci právomocí štátnych či samosprávnych orgánov, táto ochrana by sa mala prednostne poskytovať prostredníctvom systému všeobecného sociálneho zabezpečenia. Ak ju zabezpečuje energetický trh, napríklad formou „tarify solidarity“ či zliav z účtov za energie, musí byť takýto systém dobre cielený, aby sa obmedzili aj celkové náklady a vyplývajúce dodatočné náklady odberateľov bez nároku na takúto podporu.

Dekarbonizácia

ako plánuje Komisia spraviť z Európy lídra v oblasti obnoviteľných zdrojov energie?

Energetická únia zabezpečí politické uplatňovanie hľadiska obnoviteľných zdrojov energie a ich plnú integráciu do plne udržateľného, bezpečného a nákladovo efektívneho energetického systému. EÚ si tak zachová vedúce svetové postavenie na poli konkurencieschopných technológií a inovácie v tejto oblasti, ako aj inteligentných a flexibilných energetických systémov a služieb.

Na tento účel Komisia:

  • plne implementuje platnú legislatívu a zavedie nové trhové pravidlá s cieľom efektívne integrovať výrobu z obnoviteľných zdrojov na trh, a to aj rozvojom novej infraštruktúry, najmä prepojení,
  • sprostredkuje spoluprácu a zosúlaďovanie vnútroštátnych politík a schém podpory obnoviteľných zdrojov energie v súlade s rozvojom vnútorného trhu a najmä novou štruktúrou trhu s elektrinou, čo zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž na strane všetkých výrobných zdrojov i dopytu a väčšmi otvorí cezhraničnú podporu obnoviteľných zdrojov,
  • podporí cielenejší výskum obnoviteľných zdrojov a súvisiace predvádzacie činnosti, a to aj z účelových fondov EÚ,
  • zabezpečí, aby sektor vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov výrazne prispieval k energetickej bezpečnosti EÚ,
  • urýchli dekarbonizáciu v sektore dopravy (aj podporou elektrifikácie dopravy a investícií do vyspelých technológií výroby biopalív) a ešte viac integruje energetický a dopravný systém.

To zníži celkové náklady na financovanie projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov a podporí dosahovanie cieľov na roky 2020 a 2030.

Prečo sa lídri EÚ dohodli na cieli zníženia domácich emisií do roku 2030 aspoň o 40 %?

 Zníženie domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňou roku 1990 je hlavným cieľom politiky EÚ v oblasti zmeny klímy, ktorý lídri EÚ schválili v októbri 2014.

Na úrovni EÚ ide o nákladovo efektívny cieľ, ktorý nás drží na správnej ceste k nízkouhlíkovému hospodárstvu do roku 2050. Na medzinárodnej úrovni cieľ zníženia domácich emisií aspoň o 40 % bude tvoriť základ pre príspevok EÚ k medzinárodným rokovaniam v Paríži v decembri 2015 smerujúcim k novej dohode o zmene klímy a prispeje k potrebným opatreniam na udržanie rastu priemernej svetovej teploty pod úrovňou 2 °C v porovnaní s úrovňami v predindustriálnom období.

Minimálny cieľ zníženia objemu skleníkových plynov o 40 % dosiahne EÚ pri čo najnižších nákladoch. To si bude vyžadovať zníženie emisií v odvetviach, ktoré sú zapojené do systému obchodovania s uhlíkom (systém obchodovania s emisiami v EÚ), ale i v odvetviach mimo neho (sektory mimo ETS). Do roku 2030 treba dosiahnuť 43 % v rámci ETS a 30 % mimo ETS v porovnaní s rokom 2005. Keďže cieľ znižovania emisií je domáci, možno ho dosiahnuť len znižovaním emisií v samotnej EÚ.

Aké prínosy a náklady má cieľ zníženia emisií v EÚ aspoň o 40 % pre Úniu a jej občanov a podniky?

O ram

Avatar

Odporúčame pozrieť

emisie, znecistenie ovzdusia

Väčšine členských štátov hrozí, že nesplnia svoje záväzky v oblasti znižovania emisií

V posúdení prvých programov opatrení členských štátov na kontrolu emisií do ovzdušia sa uvádza, že …