Všetko, čo potrebujete vedieť o energetickej únii

energetika
PHOTO: Ilustračné Flickr.

Prečo Komisia navrhuje energetickú úniu práve teraz? Prečo ju potrebujeme?

Európsky energetický systém čelí čoraz naliehavejšej potrebe zaistiť všetkým občanom bezpečnú, udržateľnú, cenovo dostupnú a konkurencieschopnú energiu. Prílišná závislosť od obmedzeného počtu zdrojov dodávok (najmä zemného plynu) vystavuje krajiny riziku v prípade prerušenia dodávok. Musíme znížiť svoju závislosť od fosílnych palív a obmedziť emisie skleníkových plynov. Domácnosti i podniky majú čoraz väčší záujem na cenovej dostupnosti energií a konkurencieschopných cenách.

Pokroku bránia pretrvávajúce prekážky skutočnej trhovej integrácie, nekoordinované vnútroštátne politiky a absencia jednotného postoja vo vzťahu k tretím krajinám. Účinnou reakciou na tieto výzvy je koherentnejší súbor opatrení v oblastiach politiky a na úrovni EÚ i členských štátov. Energetická únia nadväzuje na významné pokroky, ako je dohoda o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a dohoda o európskej stratégii energetickej bezpečnosti z roku 2014, no na to, aby sme účinne čelili nadchádzajúcim výzvam, sú potrebné nové a posilnené opatrenia.

Rámcová stratégia energetickej únie určuje víziu do budúcnosti a zlučuje viacero oblastí politiky do jednej ucelenej stratégie. Zahŕňa synergické iniciatívy, ktoré po úplnej implementácii zaistia lepšiu pripravenosť EÚ na zvládnutie výziev, a to prostredníctvom solidarity a dôvery medzi členskými štátmi.
Čo zahŕňa energetická únia? Prečo boli zvolené práve tieto prioritné oblasti?Energetická únia je založená na troch overených cieľoch energetickej politiky EÚ: bezpečnosti dodávok, udržateľnosti a konkurencieschopnosti. V záujme ich dosiahnutia sa energetická únia sústreďuje na päť rozmerov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú: energetická bezpečnosť, solidarita a dôvera, vnútorný trh s energiou, energetická efektívnosť ako príspevok k zmierneniu dopytu po energii, dekarbonizácia hospodárstva a výskum, inovácia a konkurencieschopnosť.

Všetky tieto rozmery si vyžadujú väčšiu integráciu a koordináciu. Akčný plán priložený k rámcovej stratégii uvádza konkrétne opatrenia v rámci týchto rozmerov, ktoré sa v najbližších rokoch vypracujú a realizujú. Tento akčný plán sa bude priebežne sledovať a revidovať, aby naďalej reagoval na meniace sa výzvy a nové trendy.

Energetická bezpečnosť

Čo prináša energetická únia z hľadiska diverzifikácie zdrojov a dodávateľov?

53 % spotrebovanej energie v EÚ pochádza z dovozu. Niektoré krajiny dovážajú všetok plyn od jediného dodávateľa. Diverzifikácia zdrojov a dodávateľov energie je kľúčovým prostriedkom na zvýšenie našej energetickej bezpečnosti. K posilneniu diverzifikácie a bezpečnosti európskeho odvetvia energetiky prispeje preskúmanie nových regiónov z hľadiska dodávky palív, preskúmanie nových technológií, ďalší rozvoj domácich zdrojov a zdokonaľovanie infraštruktúry na prístup k novým zdrojom dodávok. Pokiaľ ide o plyn, Komisia v tomto kontexte vypracuje balík na zvýšenie pružnosti a diverzifikácie dodávok plynu, ktorý bude zahŕňať najmä revíziu nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu. Z hľadiska diverzifikácie prebiehajú práce na južnom koridore zemného plynu, stratégii lepšieho využitia potenciálu skvapalneného zemného plynu a zásobníkov, ako aj na budovaní uzlov skvapalneného plynu s viacerými dodávateľmi v strednej a východnej Európe a Stredomorí.

Podporí/uľahčí energetická únia spoločný nákup plynu?

V nadväznosti na európsku stratégiu energetickej bezpečnosti z mája 2014 Komisia vyhodnotí možnosti dobrovoľnej agregácie dopytu na účely spoločného nákupu plynu v krízových obdobiach a v prípadoch, keď sú členské štáty závislé od jediného dodávateľa. Všetky takéto opatrenia by museli byť plne v súlade s pravidlami WTO, ako aj s pravidlami EÚ pre hospodársku súťaž.

V oznámení sa spomína transparentnosť zmlúv. O aké zmluvy ide? Sú to medzivládne dohody alebo aj komerčné zmluvy?

Aktuálne sa kontroly súladu medzivládnych dohôd vykonávajú až po tom, čo členský štát uzavrel dohodu s krajinou mimo EÚ. V budúcnosti by Komisia mala byť informovaná o rokovaniach o medzivládnych dohodách už v ich ranom štádiu – zabezpečí sa tým lepšie predbežné posúdenie zlučiteľnosti príslušných dohôd najmä s pravidlami vnútorného trhu a kritériami bezpečnosti dodávok energie. Účasť Komisie na takýchto rokovaniach s tretími krajinami a posun k štandardným zmluvným doložkám tiež účinnejšie predídu neprimeranému tlaku a zabezpečia dodržiavanie európskych pravidiel. Komisia preto preskúma rozhodnutie o medzivládnych dohodách a navrhne možnosti, ako zabezpečiť, aby EÚ v rokovaniach s tretími krajinami vystupovala ako jeden celok.

Treba ešte viac posilniť transparentnosť komerčných dohôd o dodávkach plynu. Komisia v tejto veci vypracuje návrh v rámci revízie nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu.

 Keďže ťažiskovou témou bola skôr diverzifikácia plynu, čo navrhuje Komisia z hľadiska diverzifikácie dodávok elektriny?

Elektrina sa vyrába najmä v EÚ, a to z rozličných zdrojov a rozličnými technológiami. Každý členský štát si zvolil vlastný energetický mix vzhľadom na dostupné zdroje a národné preferencie. Elektrické prepojenie členských štátov je kľúčové pre cezhraničnú výmenu elektriny, keďže ich energetické mixy sa často dopĺňajú. Meniaci sa trh s elektrinou – a najmä rastúci podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov – si vyžaduje ďalšie opatrenia na posilnenie trhovej integrácie.

Vnútorný trh s energiou

Čo myslí Komisia pod novou štruktúrou trhu? Na čo je potrebná?

Zvládnutie aktuálnych výziev na trhu s elektrinou (najmä integrácie variabilnej energie z obnoviteľných zdrojov a zaistenie bezpečnosti dodávok) si vyžaduje trhovú štruktúru, ktorá umožní koordináciu kapacít na regionálnej úrovni, skladovanie a flexibilnejšiu reakciu na strane dopytu, čo umožní spotrebiteľom lepšie sa angažovať na trhoch a uľahčí cezhraničnú výmenu energie. Na tento účel Komisia zabezpečí posilnené pravidlá cezhraničného obchodovania s energiou a navrhne primerané stimulačné opatrenia pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa viac začlenili do širšieho trhu s elektrinou.

Navrhne Komisia európsky energetický regulačný orgán?

Komisia posúdi, ako posilniť európsky energetický regulačný rámec v záujme lepšieho riadenia čoraz integrovanejšieho európskeho energetického systému. Komisia sa domnieva, že regulácia jednotného trhu na úrovni EÚ by sa mala prehĺbiť výrazným posilnením právomocí a nezávislosti Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER). Je to potrebné, aby mohla účinne dohliadať na vývoj vnútorného trhu s energiou i príslušných trhových pravidiel, ale aj vyriešiť všetky cezhraničné otázky spojené s vytvorením hladko fungujúceho vnútorného trhu.

Ako chce Komisia využiť pákový efekt na získanie investícií do energetickej infraštruktúry?

Viac..  Premiér Heger prišiel do práce netradične autobusovou linkou. Podporil tým Európsky týždeň mobility

Energetická infraštruktúra sa obyčajne financuje trhom a z taríf, ktoré platia používatelia sietí. Len málo európskych infraštrukturálnych projektov si bude na realizáciu vyžadovať grant z Nástroja na prepájanie Európy (NPE). Ide o projekty, ktoré nie sú zaujímavé z komerčného hľadiska, no sú nevyhnutné vzhľadom na ich externality: bezpečnosť dodávok, solidaritu či technologickú inováciu.

V mnohých ďalších projektoch sa dajú využiť iné metódy financovania, pri ktorých je pákový efekt vyšší než v prípade grantov alebo priamej finančnej pomoci. Platí to pre finančné nástroje v rámci NPE, no ešte viac pre Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý bude mimoriadne významným doplnkom k NPE pri financovaní projektov energetickej infraštruktúry v Európe. Pomôže tam, kde nie je k dispozícii financovanie projektov z iných zdrojov za rozumných podmienok s akceptovaním rizikovejšieho profilu.

Navrhne Komisia dane z energie?

Rámcová stratégia energetickej únie neuvádza žiadne nové iniciatívy v súvislosti so zdaňovaním energie na úrovni EÚ. Komisia vyzýva členské štáty, aby triezvo prehodnotili zdaňovanie energie na vnútroštátnej i celoeurópskej úrovni. Vnútroštátna daňová politika by sa mala vyznačovať rovnováhou medzi stimuláciou k udržateľnejšiemu využívaniu energie na jednej strane a potrebou zaistiť konkurencieschopné ceny energie a cenovo dostupnú energiu pre všetkých spotrebiteľov na strane druhej. Komisia bude v záujme zvýšenia transparentnosti nákladov a cien v energetike každé dva roky uverejňovať správu o cenách energií s podrobnou analýzou vplyvu daní, poplatkov a dotácií.

Energetická efektívnosť

Aké konkrétne opatrenia navrhuje Komisia na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov?

Aktuálna miera renovácie budov nepostačuje a investície do zvyšovania ich hospodárnosti sú v prípade nízkopríjmových skupín nájomníkov či vlastníkov mimoriadne pomalé. Vykurovanie a chladenie je v Európe aj naďalej tým najväčším zdrojom spotreby energie. Komisia preto preskúma smernice o energetickej efektívnosti a o energetickej hospodárnosti budov s cieľom vytvoriť správny rámec pre budúci pokrok v oblasti zvyšovania energetickej hospodárnosti budov. Na základe praktických skúseností v členských štátoch podporí metódy uľahčenia prístupu k dostupnému financovaniu na zvýšenie energetickej efektívnosti nehnuteľností. Investície do hospodárnosti budov dnes patria medzi tie najprínosnejšie pre občanov i priemysel.

Aké opatrenia navrhuje Komisia na boj proti energetickej chudobe a podporu zraniteľných spotrebiteľov?

Energetickú chudobu spôsobuje zväčša kombinácia nízkeho príjmu a všeobecnej chudoby, nehospodárnych obydlí a systémov vlastníctva a prenájmu, ktoré nepodporujú energetickú efektívnosť. Najlepšie ju preto možno odstrániť kombináciou opatrení, pričom najlepším dlhodobým riešením je zvýšenie energetickej efektívnosti. Ak treba zraniteľných odberateľov chrániť opatreniami sociálnej politiky v rámci právomocí štátnych či samosprávnych orgánov, táto ochrana by sa mala prednostne poskytovať prostredníctvom systému všeobecného sociálneho zabezpečenia. Ak ju zabezpečuje energetický trh, napríklad formou „tarify solidarity“ či zliav z účtov za energie, musí byť takýto systém dobre cielený, aby sa obmedzili aj celkové náklady a vyplývajúce dodatočné náklady odberateľov bez nároku na takúto podporu.

Dekarbonizácia

ako plánuje Komisia spraviť z Európy lídra v oblasti obnoviteľných zdrojov energie?

Energetická únia zabezpečí politické uplatňovanie hľadiska obnoviteľných zdrojov energie a ich plnú integráciu do plne udržateľného, bezpečného a nákladovo efektívneho energetického systému. EÚ si tak zachová vedúce svetové postavenie na poli konkurencieschopných technológií a inovácie v tejto oblasti, ako aj inteligentných a flexibilných energetických systémov a služieb.

Na tento účel Komisia:

  • plne implementuje platnú legislatívu a zavedie nové trhové pravidlá s cieľom efektívne integrovať výrobu z obnoviteľných zdrojov na trh, a to aj rozvojom novej infraštruktúry, najmä prepojení,
  • sprostredkuje spoluprácu a zosúlaďovanie vnútroštátnych politík a schém podpory obnoviteľných zdrojov energie v súlade s rozvojom vnútorného trhu a najmä novou štruktúrou trhu s elektrinou, čo zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž na strane všetkých výrobných zdrojov i dopytu a väčšmi otvorí cezhraničnú podporu obnoviteľných zdrojov,
  • podporí cielenejší výskum obnoviteľných zdrojov a súvisiace predvádzacie činnosti, a to aj z účelových fondov EÚ,
  • zabezpečí, aby sektor vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov výrazne prispieval k energetickej bezpečnosti EÚ,
  • urýchli dekarbonizáciu v sektore dopravy (aj podporou elektrifikácie dopravy a investícií do vyspelých technológií výroby biopalív) a ešte viac integruje energetický a dopravný systém.

To zníži celkové náklady na financovanie projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov a podporí dosahovanie cieľov na roky 2020 a 2030.

Prečo sa lídri EÚ dohodli na cieli zníženia domácich emisií do roku 2030 aspoň o 40 %?

 Zníženie domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňou roku 1990 je hlavným cieľom politiky EÚ v oblasti zmeny klímy, ktorý lídri EÚ schválili v októbri 2014.

Na úrovni EÚ ide o nákladovo efektívny cieľ, ktorý nás drží na správnej ceste k nízkouhlíkovému hospodárstvu do roku 2050. Na medzinárodnej úrovni cieľ zníženia domácich emisií aspoň o 40 % bude tvoriť základ pre príspevok EÚ k medzinárodným rokovaniam v Paríži v decembri 2015 smerujúcim k novej dohode o zmene klímy a prispeje k potrebným opatreniam na udržanie rastu priemernej svetovej teploty pod úrovňou 2 °C v porovnaní s úrovňami v predindustriálnom období.

Minimálny cieľ zníženia objemu skleníkových plynov o 40 % dosiahne EÚ pri čo najnižších nákladoch. To si bude vyžadovať zníženie emisií v odvetviach, ktoré sú zapojené do systému obchodovania s uhlíkom (systém obchodovania s emisiami v EÚ), ale i v odvetviach mimo neho (sektory mimo ETS). Do roku 2030 treba dosiahnuť 43 % v rámci ETS a 30 % mimo ETS v porovnaní s rokom 2005. Keďže cieľ znižovania emisií je domáci, možno ho dosiahnuť len znižovaním emisií v samotnej EÚ.

Aké prínosy a náklady má cieľ zníženia emisií v EÚ aspoň o 40 % pre Úniu a jej občanov a podniky?

O ram

Avatar

Odporúčame pozrieť

cesta, auta

Európska únia chce pritvrdiť v boji proti emisiám, pre Slovensko to môže byť rana

Európa chce bez akýchkoľvek kompromisov tvrdo bojovať proti emisiám. Jedným z návrhov Európskej komisie je …