galko
Ľubomír Galko, podpredseda SaS. PHOTO: archív SaS.

Ľubomír Galko: Spoločná armáda EÚ – reálna možnosť alebo nie?

galko
Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS. PHOTO: redakcia/ĽG.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v sobotu 7. marca v rozhovore pre nemecký denník Welt am Sonntag uviedol, že vo svetle krízy na Ukrajine potrebuje únia získať na serióznosti a prestíži. Spoločná armáda EÚ by podľa jeho slov pomohla budovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a umožnila prevziať zodpovednosť Európy za dianie vo svete.

Nemala by však podľa neho súťažiť s NATO, no radšej viesť k „intenzívnejšej spolupráci pri vývoji a nákupe vojenských zariadení a výraznému šetreniu nákladov“

„Európa dramaticky stratila prestíž. Dokonca aj v zahraničnej politike nás, zdá sa, nie je možné brať vážne. Vojenská reakcia je vždy zlá, je však uznaním, že diplomacia a politika zlyhala. Spoločná armáda Európanov by navyše v Rusku vzbudila dojem, že sme seriózni vo veci dodržiavania hodnôt EÚ,“ povedal Juncker pre Welt am Sonntag.

Reakcie na seba nenechali dlho čakať.

Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová sa pridala k Junckerovi. Podotkla však, že to zrejme nie je otázka blízkej budúcnosti.

Naopak, predstaviteľ euroskeptickej Strany nezávislosti Veľkej Británie (UKIP) Mike Hookem vyhlásil, že spoločná armáda EÚ by bola pre Britov tragédiou. „Videli sme ten bordel, aký Únia urobila v eurozóne,“ povedal pre Guardian. „Teraz jej máme veriť, že bude schopná ochrániť naše ostrovy?“

Zareagovalo aj Rusko. Vplyvný člen ruskej Dumy Franc Klincevič vyjadrenie Junckera označil za provokáciu a návrat do nukleárnych čias. Brusel sa podľa neho pokúša o vytvorenie novej Varšavskej zmluvy.

Námestník ministra zahraničných vecí Alexej Meškov prehlásil, že Moskva by chcela vedieť, o čo ide, pretože za posledných 30 rokov hovorili európski politici o tejto téme na rôznych úrovniach. A predseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačev vyhlásil, že myšlienka na vytvorenie armády EÚ je „sporná“ a mohla by byť čiastočne pozitívna iba vtedy, ak by sa EÚ vzdala „ochranného bezpečnostného dáždnika NATO“.

Postoj SaS

Strana Sloboda a Solidarita je často a neprávom  označovaná za euroskeptickú stranu. My sa pokladáme za eurorealistov, nie euroskeptikov. Nie sme proti EÚ, ale sme za jej zásadné reformy, odbyrokratizovanie a dodržiavanie pravidiel. A sme za spoluprácu a aj integráciu – tam, kde to má zmysel. A práve oblasť vonkajšej bezpečnosti je jedna z oblastí, kde určitá integrácia v rámci EÚ nemusí byť na škodu a pozitíva môžu prevládať.

Technická realizácia v tejto oblasti však môže byť zložitá. Jedným z riešení by bola integrácia vybraných zložiek armád, teda nie vytvorenie nejakého molochu. Spoločná armáda by mohla vzniknúť napríklad postupným zlúčením všetkých síl rýchlej reakcie, ktoré už dnes jednotlivé štáty pripravujú. V rámci bojových skupín by tak došlo k zlúčeniu a podliehali by európskemu veleniu. Špecializované činnosti a krízový manažment by mohli zostať v kompetencii jednotlivých štátov.

Spoločná armáda ako konkurencia NATO?

Nie, spoločná armáda by naozaj nemala byť priamou konkurenciou NATO, ale mohla by NATO efektívne dopĺňať. A som presvedčený, že už len jej vznik a existencia by dokázala tlmiť niektoré možné nepokoje v európskom priestore. Práve mnohé európske štáty sú často kritizované za nedostatočný záujem o obranu a jej financovanie, takže spoločná armáda by naopak mohla NATO nepriamo posilniť. Zároveň by sa v niektorých prípadoch mohla stať pre európskych predstaviteľov vhodnejšou alternatívou pre vojenské konanie, keďže prítomnosť USA pri akciách NATO často polarizuje vybrané skupiny obyvateľstva v niektorých európskych krajinách.

Viac..  Vladimír Bilčík: Nielen Rusi sa snažia ukryť svoje majetky, musíme mať pravidlá na ich habanie

Navyše  to, že by pri spoločných akvizíciách, vývoji a výskume mohlo prísť k úspore, si myslím rovnako ako Juncker. Tu by „konkurencia NATO“ mohla len napomôcť.

Je ten správny čas?

Je potrebné uviesť, že myšlienka spoločnej armády nie je nová idea. Podobných iniciatív bolo za posledných 50-60 rokov viacero. Na jednej strane, žijeme v dobe, keď musíme otvorene konštatovať, že EÚ za posledné obdobie v obrannej politike nevyprodukovala prakticky nič alebo len veľmi málo – posledný obranný summit v decembri 2013 skončil fiaskom. EÚ nevie ani napĺňať voľné sloty pre bojové skupiny, nehovoriac o tom, že neexistuje ani ochota ich nasadiť. Viď napr. situácia v Mali, kde pred dvoma rokmi do boja s islamistami Francúzi radšej poslali vlastné jednotky. Zároveň sa krajiny EÚ v súčasnosti nevedia dohodnúť na odchode Grécka z eurozóny, na menovej únii, hrozí odchod Británie z EÚ a podobne.

Na strane druhej – práve situácia na Ukrajine poukázala, aká nešťastná je roztrieštenosť, ak nie už rovno neexistencia spoločnej obrannej politiky krajín EÚ. A nestalo sa to po prvý krát. Kedy teda, ak nie teraz je otázka spoločnej armády EÚ legitímnejšia?

Je teda spoločná armáda EÚ reálne uskutočniteľná možnosť?

Ak by malo vzniknúť niečo ako spoločná armáda, štáty ako Slovensko či Maďarsko, ale aj ďalšie, by si museli výrazne vstúpiť do svedomia z hľadiska vyčleňovania finančných prostriedkov na obranu. V opačnom prípade by sa, tak ako v NATO, len viezli a neboli by plnohodnotnými partnermi takejto spoločnej armády.

Navyše u dvoch hlavných hráčov – Francúzska a Veľkej Británie možno však očakávať skôr odmietavý postoj k tejto iniciatíve.

Aj viaceré z aktivít za tých 50-60 rokov, týkajúce sa spoločnej armády, skončili už pri problémoch s koordináciou a plánovaním. Výsledkom boli výrazne okresané idey, len s minimálnym využitím. A takýto výsledok je možné očakávať aj teraz. Potvrdzujú to aj ďalšie informácie vysvetľujúce Junckerove vyjadrenia, ktoré hovoria o spoločnej armáde EÚ už len ako o forme medzivládnych dohôd na štýl Európskej menovej únie s hlavným veliteľstvom v Bruseli. Odhadujem teda, že spoločnej armády, v tom pravom zmysle slova, sa EÚ tak skoro nedočká.

Komentár pripravil Ľubomír Galko, SaS.

 

O Ľubomír Galko

Ľubomír Galko - exminister obrany, tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť, poslanec NR SR.

Odporúčame pozrieť

Stefanec

Ivan Štefanec: Vojenská neutralita Slovenska by bola nebezpečným a drahým nezmyslom

Pred 75 rokmi vznikla jedna z najvýznamnejších medzinárodných organizácií známa pod skratkou NATO. Základným princípom …

Consent choices