Grécka vláda naháňa peniaze úplne všade

Odliv peňazí, príliv silných rečí.

Štvrtok a piatok tretieho marcového týždňa opäť patrí Grécku. Premiér Tsipras absolvoval už tradičné koliesko stretnutí s európskymi predstaviteľmi. Snažil sa vydrankať poslednú sedemmiliardovú tranžu, alebo aspoň povolenie zvýšiť krátkodobý dlh (ktorý „na povel“ nakupujú grécke banky) o tri miliardy. Pred pár dňami krajina splatila cez 500 miliónov MMF, ale ešte v piatok 20. marca musí poslať ďalšie dve miliardy. Vláda naháňa peniaze úplne všade. Napríklad požiadali štátne sieťové podniky, aby „investovali“ hotovostné rezervy do štátneho dlhu. Tie to zatiaľ odmietli, v čom ich dokonca podporili aj odbory.

V gréckej štátnej pokladnici panujú v posledných týždňoch prakticky permanentné suchoty. Po katastrofálnom januári, keď mala pokladnica viac ako miliardový výpadok daňových príjmov oproti plánu, február prešiel len so stráviteľným 121 miliónovým mínusom. Daňovníci asi pochopili, že nie, ani táto vláda nebude fungovať bez ich daní.

No nanešťastie sa opäť rozbehol odliv vkladov z bánk

No nanešťastie sa opäť rozbehol odliv vkladov z bánk, hoci len pred dvoma týždňami minister financií Varoufakis hlásil, že už sa stabilizoval. Len v stredu 18. marca ľudia z bánk vytiahli 300-400 miliónov. Od vypuknutia novej vlny neistoty v novembri 2014 odišlo z bánk zhruba 16 % vkladov. Tie sa v čoraz väčšej miere musia spoliehať na likviditu z ECB. Aj tu je však problém, na bežné REPO operácie si grécke banky do značnej miery vyčerpali vhodný kolaterál a fungujú najmä na núdzovej likvidite (ELA), pričom neustále žiadajú o navyšovanie jej hranice. Najnovšie ECB povolilanavýšenie programu o 400 miliónov na 70 miliárd eur, hoci Gréci žiadali aspoň 800 miliónov.

Jedným z dôvodov zrýchleného vyberania vkladov boli slová šéfa Eurogroup (združenie ministrov financií členských štátov) Jeroen Dijsselbloema. Ten prvý krát oficiálne pripustil, že obmedzenie pohybu kapitálu (tj. zamedzenie odlivu eura z Grécka) môže byť alternatívou ku Grexitu. Pohyb kapitálu bol obmedzený na Cypre v roku 2013 a do istej miery trvá dodnes. Znamenalo by to, že „gréckym“ eurom by ste (kartou, či prevodom) nezaplatili v iných štátoch Eurozóny. Hoci ako „alternatívne riešenie“ to veľmi zmysel nedáva, vyvolať obavy gréckych vkladateľov dokáže už aj zlé počasie.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.