Domov / ROZHOVORY / Kukan: Oblasť západného Balkánu je rezervoár budúcich členských štátov EÚ
europoslanec Kukan
Eduard Kukan. PHOTO: © European Union 2015.

Kukan: Oblasť západného Balkánu je rezervoár budúcich členských štátov EÚ

europoslanec Kukan
Europoslanec Kukan. PHOTO: © European Union 2015 – source:EP.

Eduard Kukan z SDKÚ – DS zastupuje v Európskom parlamente frakciu Európskej ľudovej strany (Kresťanskí demokrati). Okrem toho je súčasťou Výboru pre zahraničné veci a Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ, konkrétne za Srbsko. V rozhovore však zhodnotil šance všetkých balkánskych štátov pridať sa k Únii.

Mnoho balkánskych krajín sa snaží o vstup do Únie, ako to s nimi vyzerá?

– Oblasť západného Balkánu je naozaj rezervoár budúcich členských štátov EÚ. Cesta to však bude pre všetky tieto štáty ďaleká. Lídrom procesu v regióne je Čierna Hora.

Prečo práve Čierna Hora?

– Pretože je už zapojená do procesu prístupových rokovaní. Začala rokovať pred viac ako dvomi rokmi a má otvorených niekoľko kapitol – niektoré už aj provizórne uzavrela. Preto sa predpokladá, že by mala byť na čele balkánskeho regiónu v prípade, že budeme hovoriť o vstupe do Únie. Vyskytli sa však niektoré otázky, na ktoré sú predstavitelia Čiernej Hory upozorňovaní, napríklad sloboda médií a boj s korupciou. V súvislosti s Čiernou Horou stojí za zmienku aj to, že v porovnaní s ostatnými krajinami, tam prebieha veľmi dobrá spolupráca medzi vládou, mimovládnymi organizáciami a občianskou verejnosťou. Tie sa potom zapájajú aj do prípravy stanovísk k jednotlivým kapitolám EÚ.

Kedy by sme teda mohli očakávať jej vstup?

– Pre celú oblasť Balkánu platí to, čo povedal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, že na vstup bude ešte treba ďalších päť rokov. To nepovedal veľmi strategicky, lebo to tam spôsobilo veľké vlnobitie a sklamanie. Brali to ako podpásovku. Za päť rokov však žiadna krajina nebude pripravená tak, aby ju prijali, no možno ich mal viac povzbudiť. Napríklad Srbi ešte ani jednu kapitolu neotvorili. Tam nie je realistické, aby sa rozhovory skončili skôr ako o 8-10 rokov.

To znamená, že Srbi nespĺňajú podmienky?

– Srbsko dostalo štatút kandidátskej krajiny minulý rok a tiež už začali rokovať. Rokuje sa veľmi intenzívne, pričom Srbi postupujú zodpovedne a majú profesionálne tímy. Majú však jeden veľký problém, ktorý sa volá Kosovo. Niektoré členské štáty chcú využiť prístupové rokovania so Srbskom na to, aby naň politicky zatlačili, a tak zabezpečili nezávislosť Kosova aj zo Srbskej strany. Zatiaľ neexistuje žiadny dokument v písanej podobe, ktorý by toto od Srbska vyžadoval, ale nemeckí poslanci takto viackrát vystupovali a ukazuje sa to aj v praxi. Srbsko je perfektne pripravené aj podľa pracovníkov Komisie. No tá ich neotvorí dovtedy, kým sa nevyjasní budúcnosť Srbska.

Čiže otázka Kosova môže byť brzdou v rámci rokovaní?

– Nikto to tak priamo nepovie, ale je to problém. Každý pozoruje, ako sa vyvíja dialóg Srbsko – Kosovo. Podľa toho ako k tomu budú pristupovať, podľa toho, ako budú podpisovať dohody a hlavne podľa toho, ako budú ochotní tie dohody uskutočňovať. To znamená, že Kosovo, či už priamo alebo nepriamo bude ovplyvňovať srbský integračný proces. Dôležité je, že srbská vláda má seriózny záujem na tom, aby doviedla Srbsko do Európskej únie.

Záujem o vstup do EÚ už vyjadrilo aj Kosovo…

– Kosovo neuznáva 5 členských štátov, čiže aj keď vyjadrili záujem o rokovanie, tak to bude zložité. Obyvatelia Kosova nemajú ani bezvízový režim, ako majú ďalšie štáty na Balkáne, ale je také nepísané pravidlo, že všetci – určite aj Slovensko, ktoré ho neuznáva – si nevedia predstaviť budúcnosť Kosova inde ako v EÚ.

Neurýchlili by balkánske štáty prípadný vstup do EÚ, keby spolupracovali?

– Určitá spolupráca tam bude, napríklad medzi Srbskom a Čiernou Horou. Keď sa prijíma nová legislatíva, upravujú sa zákony, tak sa to musí robiť na základe legislatívy Európskej únie a napríklad, keď Čiernohorci preložia legislatívu do svojho jazyka, tak ju môžu požičať Srbom. V takýchto praktických otázkach – v príprave legislatívy – budú určite môcť spolupracovať. Bude záležať na tom, aby mali dobrú vôľu deliť sa o takéto veci. Aj Európska komisia sa snaží niektoré veci uľahčiť. Napríklad kapitoly 23. a 24., ktoré sú najťažšie, právny štát a boj s korupciou alebo organizovaným zločinom, už rokuje spoločne so Srbskom aj s Čiernou Horou.

Viac..  Pripojte sa k východnému bloku, vyzval Srbov Lukašenko

Ako to vyzerá s ďalším balkánskym štátom – Macedónskom?

– Macedónsko je zvláštna krajina v tom, že už 5 rokov plní Kodanské kritériá (pozn. podmienky na vstup do EÚ), ale ešte stále nedostala termín na začiatok prístupových rokovaní. Je to preto, že sa stále nemôžu dohodnúť na názve štátu. Grécko nesúhlasí s pomenovaním Macedónsko. Formálny názov je Republika bývalej Juhoslávie Macedónsko, ale pre pracovné účely niektoré štáty, aj Slovensko, používajú názov Macedónska republika. Dnes, keď sa debatuje v nejakom výbore a niekto povie iba skrátene Macedónsko, tak sa hneď hlásia Grécki poslanci, že podľa terminológie OSN nevedia, o ktorej krajine sa hovorí, lebo existuje aj Republika bývalej Juhoslávie Macedónsko. Takže ono to nie je také úsmevné, lebo sa o tom rokuje už asi 15 rokov, dokonca je na to v OSN vymenovaný špeciálny veľvyslanec. Dôsledky sa napríklad ukázali v roku 2007, keď na summite NATO prijali za členov Chorvátsko a Albánsko. Macedónsko bolo pripravené rovnako dobre, ale pretože Gréci protestovali, tak si Macedónci zbalili kufre a odcestovali domov.

To znamená, že vstup Macedónska závisí od Grékov?

– Situácia je taká, že kým sa toto nevyrieši, tak Grécko bude blokovať Macedónsko. Je to veľmi nepríjemné, politické elity v Macedónsku to majú veľmi ťažké, pretože nie je možné neustále držať záujem obyvateľov o EÚ, keď sa im nedostáva žiadneho ocenenia. Komisia každý rok napíše odporúčanie začať prístupové rokovania, Európsky parlament to podporí, a potom sa to posunie Európskej rade. A tá rozhodne, že nie, vrátime sa k tejto otázke o štyri mesiace. A takto to ide 5 rokov. Gréci tvrdia, že to nie je obojstranná, ale európska otázka. No väčšina členov Parlamentu Grékov vyzýva, aby boli realisti a dohodli sa. Macedónsko, keby nemalo tento problém, tak by už bolo dávno tam, kde je Srbsko  a Čierna Hora a možno aj ďalej. Kým to nevyriešia, tak majú smolu, neviem, čo by spôsobilo zmenu tej pozície.

Problémový postup sa javí okrem Macedónska aj v Bosne a Hercegovine.

– Bosna a Hercegovina je krajina, ktorá má veľmi zložitú štruktúru. V 90. rokoch tam bola vojna, pričom mierová dohoda je v súčasnosti ústavou.  Mnohé veci sa tým brzdia, lebo súčasťou sú tri štátotvorné národy, desať kantónov – veľmi zložitá štruktúra. Majú tam približne desať regionálnych parlamentov a problém krajiny je v tom, že vodcovia sa nevedia zhodnúť na tom, ako by krajina mala postupovať – každý má iný názor. Republika Srbska by sa najradšej osamostatnila, Federácia Bosny a Hercegoviny je za centralizáciu.

Je pripravené nejaké riešenie?

– Z Komisie a Parlamentu vzišla iniciatíva, aby sa k nim pristúpilo pružnejšie. Ministri zahraničných vecí Veľkej Británie a Nemecka napísali list, v ktorom načrtli stratégiu, ktorá v prípade posunu zaručuje uznanie. V súčasnosti to prevzala vysoká predstaviteľka pre zahraničnú politiku – Mogherini, preto posun očakávame. Veď Bosna a Hercegovina ešte nepodpísala ani asociačnú dohodu. Kedy sa však stanú členom, to by som ešte ani neuvažoval, lebo to je naozaj veľmi ďaleko a s ohľadom na ich štruktúru je to veľmi náročné.

A Albánsko, možno uvažovať o jeho vstupe?

– Albánsko je krajina, ktorá čaká na to, kým jej Európska komisia určí termín na začiatok rokovania. Problémom Albánska je nesmierne vyhrotená vnútropolitická situácia – spory dvoch hlavných politických strán. Asi dva roky čakali na kandidátsky štatút, lebo tá strana, ktorá prehrá voľby väčšinou bojkotuje parlament. Demokraticky zvolené inštitúcie nefungujú. Teraz sa to tam nejako podarilo dať dokopy, lebo po voľbách prešlo odovzdanie moci demokraticky, no už sa zas hádajú. Krajina dopláca na to, že európska politická kultúra, európsky spôsob riešenia problémov tam zatiaľ, jednoducho, nefunguje. Snažíme sa im vysvetliť, že majú spolupracovať medzi sebou a nie sa chodiť sťažovať do Bruselu.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Eduard Kukan.

O mon

Avatar

Odporúčame pozrieť

Putin, Lukasenko

Pripojte sa k východnému bloku, vyzval Srbov Lukašenko

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v utorok vyzval Srbsko, aby sa pripojilo k Eurázijskej ekonomickej únii …