Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Študovať do zahraničia utekajú najmä Slováci

Študovať do zahraničia utekajú najmä Slováci

štúdium v zahraničí
PHOTO: Ilustračné Flickr.

Za posledné roky sa na Slovensku zvýšil podiel vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí výraznejšie, než vo zvyšku Európskej únie. Žiaci na Slovensku nezvyknú predčasne odchádzať zo školy a patria v tomto ohľade k špičke únie. Medzi najlepšími sme aj v počte cudzích jazykov vyučovaných na školách. To sú tri slovenské „naj“, ktoré v oblasti vzdelávania ukázali najnovšie údaje Eurostatu.

Eurostat vydal štatistickú publikáciu o tom, ako darí plniť ciele Európa 2020 v oblasti vzdelávania. Dva hlavné sú znížiť podiel mladých ľudí predčasne opúšťajúcich vzdelávanie a zvýšiť podiel vysokoškolských študentov. Publikácia sa však venovala aj problému žiakov so slabými výsledkami a mobilite vysokoškolských študentov. Údaje ukázali niekoľko zaujímavých trendov na Slovensku.

Vyše 14% mladých Slovákov študuje v zahraničí, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii, po Cypre a Luxembursku. Najviac z nich skončí v Českej republike. Práve vďaka mladým Slovákom má ČR viac študujúcich cudzincov než Čechov odchádzajúcich študovať do zahraničia. Tento jav sám osebe nie je problém, naopak je prínosom. Problémom to začne byť, ak sa títo ľudia nemajú dôvod vrátiť domov, predovšetkým preto, že si nemôžu nájsť adekvátne uplatnenie.

Zároveň trend odchodu slovenských mladých ľudí za štúdiom do zahraničia sa za posledných 10 rokov stupňuje a je dynamickejší, než vo zvyšku Európy.

Slovensko nemá veľký problém s mladými ľuďmi, čo predčasne odchádzajú zo školy. Takých je iba 6,6%, čo je blízko cieľa 6% stanoveného v rámci stratégie Európa 2020 pre Slovensko a zároveň jedna z najnižších úrovni v EÚ. Zaujímavé na tom, je že ani regionálne rozdiely na Slovensku nie sú veľké, na východnom Slovensku je tento podiel 7,7%, čo je porovnateľné napríklad s niektorými regiónmi východného Nemecka.

Slovensko spolu s Luxemburskom, Fínskom a ČR patrí k špičke EÚ aj pri porovnaní podielu stredoškolákov, ktorí študujú dva a viac cudzích jazykov, pretože takmer všetci stredoškoláci sa učia dva a viac cudzích jazykov. Otázkou je kvalita tohto vzdelávania a schopnosť dorozumieť sa.

No dáta Eurostatu ukázali aj slabé stránky nášho vzdelávania. Naše školy sú na tom horšie, ak sa pozrieme na podiel žiakov vo veku 15 rokov, ktorí dosahujú slabé výsledky v čítaní, matematike a prírodných vedách. Podklad pre toto porovnanie pochádza z merania PISA, ktoré robí OECD. Žiakov so slabými výsledkami je u nás viac než štvrtina, čo je piaty najhorší výsledok v EÚ, pričom za nami je Grécko, Cyprus, Bulharsko a Rumunsko. Najhoršie na tomto výsledku z roka 2012 je, že naši žiaci sa zhoršujú. Oproti roku 2003 sa podiel žiakov so slabými výsledkami zvýšil o viac než 7 percentuálnych bodov a podiel tých s výbornými výsledkami sa mierne znížil. Je fakt, že podobný rast slabých žiakov zaznamenali aj vo Švédsku, Fínsku a Holandsku, kde súčasne klesol aj podiel výborných žiakov. Tieto štáty však majú iné podmienky a tento vývoj sa pravdepodobne dá vysvetliť rastom podielu mladých ľudí s inými kultúrnymi a hodnotovými tradíciami v týchto štátoch. Sú však štáty, kde sa darilo výsledky zlepšovať, dobrým príkladom je Poľsko, Brazília a Nemecko. Ich skúsenosť je, že lepšie výsledky sa dosahujú znižovaním podielu slabých žiakov, a že nezáleží na bohatstve krajiny, kultúre či geografii. Zlepšenie výsledkov je možné bez nutnosti narúšať rovnosť v prístupe k vzdelaniu, pričom sa popri tom darilo aj zvýšiť podiel žiakov s výbornými výsledkami. Záleží viac na prístupe učiteľov, ich snahe a sústredenom úsilí všetkých zainteresovaných dosahovať lepšie výsledky.

Viac..  Predvolebná atmosféra v Bruseli: Budeme aj tentoraz v účasti na poslednom mieste?

Slovensko zároveň zaostáva v podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo vekovej kategórii od 30 do 34 rokov. Vlani to bolo 27% populácie, čo je ešte ďaleko od cieľa stratégie Európa 2020 – 40%. Za posledných desať rokov došlo k výraznému kvantitatívnemu zlepšeniu (kvalita je otázna), pretože vtedy to bolo o niečo viac ako 14% populácie. V Európe sú však štáty, ktoré majú už dnes v tejto vekovej skupine väčšinu vysokoškolsky vzdelanú – napr. Luxembursko, Írsko, Litva alebo Cyprus. Vo všeobecnosti absolventi vysokých škôl majú väčšiu šancu nájsť si zamestnanie – v roku 2013 to boli tri štvrtiny, oproti 68% celej populácie do 34 rokov. Štúdia tiež poukázala na čoraz vážnejšiu hrozbu vylúčenia z trhu práce málo vzdelaných mladých ľudí a tých, čo predčasne opustia vzdelávanie.

Slovensko je popri všetkom skúpe, čo sa týka verejných výdavkov na vzdelávanie. V roku 2011 to bolo len 4,1% HDP, čo je jedno z najnižších čísel v EÚ, menej dávali už len Bulhari a Rumuni. Vyššie a súčasne efektívne investície do vzdelávania, predovšetkým na zlepšenie jeho kvality na všetkých stupňoch, sú základom pre udržateľný rozvoj a ekonomickú stabilitu našej krajiny.

Komentár pripravil: Martin Barto, hlavný stratég Sberbank Slovensko.

O ram

Avatar

Odporúčame pozrieť

May

Veľká Británia: V Konzervatívnej strane sa začalo súperenie o budúceho lídra

LONDÝN – Piatkové oznámenie britskej premiérky Theresy Mayovej, že 7. júna rezignuje na post líderky …