EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Monika Beňová: Národný egoizmus štátov ohrozuje vyrovnanie platov medzi západom a východom EÚ
monika benova
Monika Flašíková Beňová. PHOTO: © European Union- EP.

Monika Beňová: Národný egoizmus štátov ohrozuje vyrovnanie platov medzi západom a východom EÚ

Monika Flašíková Beňová. PHOTO: © European Union 2015
Monika Flašíková Beňová. PHOTO: © European Union 2015

Slovenská europoslankyňa Monika Flašíková Beňová zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov hovorí o európskom semestri a jeho cieľoch. Podľa nej si štáty samé vytvárajú prekážky, keď nespolupracujú na európskej úrovni. Tvrdí tiež, že ženy a muži si v Európe stále nie sú celkom rovní.

Čo je európsky semester a ako dlho trvá?

Európsky semester je niečo ako politika, ktorou má EÚ bojovať jednak s dôsledkami hospodárskej i ekonomickej krízy, ktorá prišla po roku 2008, a zároveň ma perspektívne riešiť otázky rastu európskej konkurencieshopnosti aj v oblasti sociálnej politiky. Vždy po nejakom období sa urobí nejaká štatistika, v ktorej sa hovorí akým spôsobom sa európska politika posunula ďalej. Tentoraz je to európsky semester. Problémom je, že akákoľvek téma, ktorá ma viesť k posilneniu spoločných európskych kompetencií vždy vyhorí na národných egoizmoch, teda že národné vlády začnú vykrikovať o princípe subsidiarity a o tom, že chcú o niektorých veciach rozhodovať individuálne. My, ako poslanci Európskeho parlamentu máme potom obmedzené možnosti ako by sme dokázali riešiť veci, ako napríklad znížené mzdy občanov vo východnej časti Európskej únie oproti západnej, že neplatia rovnaké pracovno-právne predpisy vo všetkých členských štátoch EÚ a podobne. Toto všetko sa na spoločnej európskej úrovni nebude dať rozhodovať, pokiaľ si vlády a parlamenty jednotlivých členských štátov neuvedomia, že Európa bude len vtedy konkurencieschopná, keď budeme spolupracovať. Keď budeme spoluprácu odďaľovať, tak budú konkurencieschopné vždy tie silné ekonomiky ale ekonomiky menších štátov nikdy konkurencieschopné nebudú. Práve preto som sa domnievala, že tie menšie štáty a štáty, ktoré pristúpili k EÚ v posledných rokoch budú tlačiť na posilnenie európskej spolupráce. Bohužiaľ, nie je to tak.

To znamená, že európsky semester je niečo abstraktné a v prípade, že sa niečo uzákoní tak to nie je záväzné?

Záväzné sú možno opatrenia v oblasti jednotného trhu, kde sme práve hlasovali o tom, že je dôležité aby sme pristúpili k akejsi rekonštrukcii jednotného trhu, pretože jednotný trh a voľný trh boli najväčšie výzvy EÚ. Aj najzarytejší odporcovia EÚ hovorili o jednotnom trhu ako o tom pozitívnom, čo EÚ má. Dnes zisťujeme, že jednotný trh môžeme reformovať iba vtedy, keď si uvedomíme, že aj tie ostatné politiky budeme robiť ako spoločné.

Viac..  Vladimír Maňka: Vznikne špeciálna celoeurópska jednotka, ktorá bude vyvracať dezinformácie

O čom sa hovorilo na plenárnej schôdzi v súvislosti s európskym semestrom?

Debata na plenárnej schôdzi sa rozdelila na dve zásadné časti. Jedna sa venovala rekonštrukcii alebo obnove jednotného trhu a jeho pravidiel, a druhá sa venovala zlepšeniu pracovno-právnych a sociálnych politík v jednotlivých členských štátoch, a ako by sa z nich dali urobiť nejaké európske pravidlá.

Ako je to s rodovou rovnosťou v EÚ? Sú si v súčasnosti muži a ženy rovní?

Podľa všetkých štatistík, ktoré máme k dispozícii si rovní nie sme. Samozrejme, že to nemôžeme posudzovať z pohľadu nás, poslancov Európskeho parlamentu alebo politikov všeobecne, pretože my,  politici s političkami si rovní sme. Dobrým politikom by malo záležať na tom, aby si ľudia boli rovní aj v ostatných oblastiach. Veľká debata je napríklad o rodičovskej dovolenke. Správa Marca Tarabellu dávala odporúčania členským štátom ako by mali upraviť možnosť rodičovskej dovolenky, aby nebola akýmsi diskvalifikačným prvkom pre ženu, ktorá sa uchádza o zamestnanie. Z tohto pohľadu si určite rovní nie sme. Posledné štatistiky tiež ukázali, že ani z pohľadu príjmov za prácu si muži a ženy nie sú rovní. Slovensko má hodnotu nerovnosti nadpriemernú oproti ostatným členským štátom. Máme ju okolo 19,7 %. Potom je to otázka prístupu na trh práce vo všeobecnosti, kde si zamestnávateľ ešte stále radšej volí muža. Ďalej sú to ženy, ktoré pracujú v takých oblastiach a na takej pracovnej pozícii, ktorú by muž nebol ochotný vykonávať za ich mzdu. Na Slovensku je to napríklad školstvo, sociálna sféra či zdravotníctvo. Pre mňa bola zaujímavá poznámka, ktorá sa týkala toho, že by sme vyzvali orgány v štátoch, ktoré dohliadajú na to, aké programy sú vysielané, u nás by to bola Rada pre vysielanie a retransmisiu, aby dohliadali na nesexualizovanie ženy ako takej vo svojich programoch.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Monika Flašíková Beňová.

O vik

Odporúčame pozrieť

dombrovskis, thyssen, moscovici

Európska komisia zverejnila hodnotiace správy členských krajín EÚ

Európska komisia uverejnila svoju každoročnú analýzu hospodárskej a sociálnej situácie v členských štátoch, v ktorej …