EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Ľubomír Galko: Použitie telových kamier v niektorých krajinách EÚ a USA
galko
Ľubomír Galko, podpredseda SaS. PHOTO: archív SaS.

Ľubomír Galko: Použitie telových kamier v niektorých krajinách EÚ a USA

galko
Ľubomír Galko. PHOTO: SaS

Dva podobné prípady, týkajúce sa možného neprimeraného zákroku policajtov  zarezonovali nedávno Slovenskom. V prvom prípade bola v Bratislave útla vodička pri bežnej dopravnej kontrole fyzicky atakovaná policajtom, boli použité donucovacie prostriedky a dostala dokonca putá. Dcéra a zároveň jej spolujazdkyňa duchaprítomne tento zákrok nafilmovala na mobil. Policajta čaká súd, už je obžalovaný. Výpoveď policajta aj poškodenej sa však diametrálne líšia. Policajt dodnes tvrdí, že reagoval v zmysle predpisov, vodička ho vraj napadla, ona tvrdí pravý opak – agresívny bol vraj od začiatku policajt. Videozáznam je nekompletný, nie je z neho vidno, čo zákroku predchádzalo. V druhom prípade sa jednalo o zásah policajtov v rómskej osade v obci Vrbnica. Títo v rámci „akcie 100“ hľadali osoby v pátraní. V danej osade nikoho nenašli a teda ani nepredviedli. Opäť sa výpovede zúčastnených diametrálne líšia. Zatiaľ, čo policajti tvrdia, že zákrok sa obišiel bez zranení a prakticky akéhokoľvek fyzického kontaktu, Rómovia tvrdia, že ich 15 bolo zbitých obuškami. Ako dôkaz ukázali modriny a krvné podliatiny. Videozáznam z akcie neexistuje, polícia ho nerobila, pretože nepredpokladala v tejto obci pri zákroku žiadne problémy.

Čo majú oba prípady spoločné

V oboch prípadoch je podozrenie, že policajti prekročili svoje právomoci a služobný zákrok previedli neprimerane tvrdo. V oboch prípadoch si výpovede zúčastnených protirečia. A v oboch prípadoch by situáciu definitívne vyriešil kvalitný videozáznam. Dokonca s najväčšou pravdepodobnosťou až do tej miery, že by de facto polemika o zákrokoch nenastala a nebolo by treba dodatočne nič riešiť alebo preverovať. Ak by v prvom prípade vodička vedela, že zákrok policajta pri dopravnej kontrole sa nahráva, s najväčšou pravdepodobnosťou by ho nenapadla . A naopak – policajt by ju s najväčšou pravdepodobnosťou previedol v súlade so zákonom, ak by vedel, že je monitorovaný.  Analogicky to platí aj pre druhý prípad. Rómovia by zrejme upustili od presviedčania kohokoľvek, že boli zbití, ak by tomu tak nebolo a oni by vedeli, že zákrok bol nafilmovaný. U policajtov platí tvrdenie z prvého prípadu.

Body worn cameras („telové kamery“) – BWC

Ako prvá ich použila Veľká Británia v roku 2006. V USA sa používajú v niektorých štátoch od roku 2013 (California, New York, Washington DC, Chicago, Baltimore…). V tom istom roku bol spustený aj pilotný projekt v Nemecku (Frankfurt). Prínos BWC spočíva v zlepšení zhromažďovania dôkazov,  v posilnení vystupovania policajtov, vo väčšej transparentnosti, v zabezpečení dokumentácie stretnutí medzi políciou a verejnosťou, ku kvalitnejšiemu vyšetrovaniu a riešeniu sťažností, v ktorých figurujú policajti a zároveň k identifikácii a odstráneniu vnútorných problémov polície. Z používania BWC v uvedených krajinách vyplývajú nasledovné skúsenosti :

Výrazný zásah do súkromia

Použitie BWC znamená výrazné zásahy do súkromných práv jednotlivcov. Legislatíva musí vziať tieto fakty do úvahy pri rozhodovaní o tom, kedy nahrávať, kde a ako dlho uchovávať dáta z nahrávania, ako odpovedať na žiadosti verejnosti o sprístupnenie záznamov. Potrebné je napríklad konkrétne:

● stanoviť, ktorí policajti budú disponovať BWC a za akých okolností a ktorí nebudú mať povolenie disponovať BWC, pričom rozhodujúcim faktorom sú potreby, vyplývajúce z uplatňovania právomoci policajta, napríklad podľa toho, ktorí policajti sú najviac v kontakte s občanmi (dopravná polícia, poriadková polícia a podobne.)

● stanoviť  umiestnenie BWC (hruď, hlava/slnečné okuliare, rameno/ golier, „shooting side“ – na strane kde sa používa zbraň, zachytí každý pohyb)

● používanie súkromných BWC musí byť zakázané (pretože dáta by neboli vo vlastníctve polície a taktiež vlastník- policajt by mal možnosť s nimi manipulovať)

Kedy nahrávať

Vo všeobecnosti je možné zvoliť dva prístupy :

1. prístup: Nahrávať neustále s výnimkou „neformálnej“ činnosti a činnosti, nepodliehajúcej právomoci nahrávať, ako je napríklad  komunikácia s obeťami.

2. prístup (bežnejší): Povinnosť aktivovať kamery pri výkone určených právomocí. Pravidlá stanovia, aké činnosti sem spadajú (zatýkanie, prehliadky, výsluchy…). Musí byť presne  stanovený postup, ak má policajt pochybnosti, či nahrávať alebo nie, napríklad ak ide o obete znásilnení a iných citlivých činov alebo ak je osoba nahá.

Zjednodušene – v prvom prípade, kamera beží stále a v konkrétnych prípadoch ju policajt vypne, v druhom prípade je kamera neustále vypnutá a v konkrétnych prípadoch je policajt povinný ju zapnúť.

Už aktivované nahrávanie nesmie byť prerušené: počas zásahu až do jeho ukončenia, až pokým policajt neopustí miesto zásahu alebo rozhodnutím nadriadeného, ktorý má kompetenciu ukončiť nahrávku. Policajt, ktorý aktivuje BWC, musí o tom následne informovať v spise o incidente (pre účely vyšetrovania a konania pred súdom). Policajt, v prípade ak nezapne/ vypne BWC, musí zdôvodniť nepoužitie BWC, a to v situáciách, kde sa použitie vyžadovalo.

Výnimky:

● Nenahrávať v situáciách, kedy aktivovanie BWC môže byť nebezpečné, nemožné alebo nepraktické. Legislatíva musí definovať tieto situácie.

● Bez ohľadu na základné ustanovenie o povinnosti nahrávať, policajt musí požadovať súhlas na nahrávanie v prípade, ak ide o obete trestného činu.

● Bez ohľadu na základné ustanovenie o povinnosti nahrávať, policajt môže na základe vlastného uváženia vypnúť nahrávanie, v prípade ak ide o komunikáciu so svedkom trestného činu alebo sprostredkovateľom informácií, ktorý pôsobí v komunite s  vysokou kriminalitu.

Viac..  Monika Smolková: V budúcom roku bude musieť mať každé nové auto systém eCall

O Ľubomír Galko

Ľubomír Galko
Ľubomír Galko - exminister obrany, tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť, poslanec NR SR.

Odporúčame pozrieť

Galko

Ľubomír Galko: Ako ďalej s domácim a medzinárodným krízovým manažmentom?

Sú slovenskí vojaci vždy „tam, kde treba“, alebo niekde chýbajú a niekde by zas nemuseli byť? …