EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Prvý krát od zavedenia eura Fínsko porušilo pravidlo 3% deficitu

Prvý krát od zavedenia eura Fínsko porušilo pravidlo 3% deficitu

euro
PHOTO: Ilustračné Flickr.

V Európe stále platí – kto neporušuje fiškálne pravidlá, okráda svoju (politickú) rodinu!

 Kto je najvzornejší správca verejných financií v EÚ? Je to Nemecko, Holandsko, či Fínsko? Správna odpoveď je nikto. Ťažko totiž nájsť krajinu, ktorá by nemala dačo za ušami. Napríklad  najnovším hriešnikom v porušení pravidiel výšky deficitu verejných financií je Fínsko. V roku 2014 sa im po prvý krát od zavedenia eura „podarilo“ porušiť pravidlo 3% deficitu, keďže finálne čísla ukázali deficit 3,2% HDP. Hoci krajina v krízových rokoch pôsobí skôr nenápadne a radí sa ku krajinám „jadra“, fínsky rast HDP sa posledné tri roky drží okolo nuly, či skôr pod ňou.

Politici majú apetít míňať cudzie peniaze prakticky neobmedzený, bez ohľadu na geografickú polohu krajiny. Hoci írsky dlh (najmä kvôli záchrane bánk) v posledných rokoch vyletel extrémnym tempom, krajina prešla slušný kus cesty k jeho konsolidácii. Napriek tomu v roku 2014 mala deficit okolo 4% HDP (rok pred tým cez 7%). No blížia sa voľby a tým aj nepokoj vo výdavkoch. Írska fiškálna rada schválila zámer vlády na rok 2016 navýšiť verejné výdavky.

Alebo Taliansko. Miestna finančná polícia preskúmala v roku 2014 štátne zákazky v hodnote 4,6 miliardy eur. V rámci takmer biliónových výdavkov je to len ovocná muška. No podľa zistení polície bolo 2,6 miliárd vyplytvaných a z toho 1,5 miliardy bolo priamo predmetom sprenevery. Teda 57 % skúmaných zdrojov bolo vyplytvaných. Slušné číslo a zároveň pripomenutie, že šetriť sa skutočne ešte dá, ako na Slovensku, tak aj v celej Európe.

Viac..  Mladých Európanov lákajú školy a práca v zahraničí. Ako sú na tom Slováci?

Gréci splatili 460 miliónov eur Medzinárodnému menovému fondu

Grécky premiér a jeho vláda strávili posledný týždeň presviedčaním všetkých naokolo, že štvrtkovú splátku 460 miliónov eur Medzinárodnému menovému fondu splatia – a tak aj spravili. Opäť tak raz posunuli súdny deň o niečo neskôr. Zároveň dokázali deň pred tým refinancovať 1,14 miliardy krátkodobého dlhu. To však také prekvapenie nebolo, kúpili ho grécke banky a dopyt akurát pokryl ponuku.

Apropo, grécke banky. Hoci sú to formálne nezávislé komerčné inštitúcie, politické spojenie je hrubé ako kotevné lano. Od nástupu Tsiprasa sa vymenili riaditelia dvoch najväčších bánk, National Bank of Greece a Eurobank, za ľudí blízkych novej vláde. Rovnako bol donútený rezignovať predseda Hellenic Financial Stability Fund (HFSF), fondu, ktorý má na starosti záchranu bánk (na ktorú dostal k dispozícii 40 miliárd eur). Pritom tento fond by mal byť absolútne nezávislý od vlády. Domáce banky skupujúce krátkodobý grécky dlh sú však nevyhnutným spojením gréckych verejných financií so svetom živých a politická garnitúra len tak ľahko nepustí opraty. Raz darmo, banky a vlády spia v jednej posteli.

Inak ostáva v krajine všetko naďalej dokorán otvorené. Pesimisti tipujú, že štátna pokladnica nebude mať na výplatu najbližších dôchodkov a platov štátnych zamestnancov, teda už 14. apríla.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.

 

 

O ram

Odporúčame pozrieť

sulik

Richard Sulík: Grécko má za sebou 10 rokov trápenia, keď dobehe predkrízovú úroveň bude mať za sebou dve stratené desaťročia

Videoblogy europoslancov, poslancov a analytikov nájdete TU http://bit.ly/videoblogy Zdieľaj článok na Facebooku Viac..  Richard Sulík: …