EuropskeNoviny.sk
V piatok uplynuli dva roky od zrútenia továrenského Rana Plaza v Bangladéši. Tragédia, ktorá si vyžiadala viac ako 1100 obetí upozornila na cenu nášho lacného oblečnia. Bangladéš je druhým najväčším vývozcom odevov na svete, pričom 60 % jeho vývozu smeruje do EÚ. 29. apríla bude plénum hlasovať o uznesení o súčasnom stave odevného priemyslu v tejto krajine. Ešte predtým sme oslovili šéfku delegácie pre južnú Áziu Jean Lambert, ktorá nám vysvetlila, čo všetko sa počas týchto dvoch rokov zmenilo.
Zrútenie Rana Plaza bolo najväčším priemyselným nešťastím za posledných 30 rokov, čo sa týka počtu jeho obetí. Akú úlohu zohráva EÚ pri predchádzaní podobným katastrofám v budúcnosti?
Vďaka aktívnej podpore zo strany Európskej únie a Medzinárodnej organizácie práce (ILO) sa podarilo dosiahnuť viacero zmien. Uzavreli sa dohody o tom, ako zlepšiť inšpekciu tovární a sprísniť viaceré štandardy, akými sú napríklad elektrická bezpečnosť alebo prevencia proti požiarom. Taktiež bola zvýšená minimálna mzda.
Zmenil sa i zákon o zakladaní odborov, čo malo za následok prudký nárast počtu odborových organizácií. EÚ podporuje budovanie kapacít v rámci odborov, takže tu existujú skutočné, a nie len „papierové“ odbory.
Počas mojej poslednej návštevy Bangladéša som sa stretla viacerými výrobcami odevov, ktorí mi dali jasne najavo, že tragédia v Rana Plaza bola pre nich budíčkom, aby si uvedomili, že je potrebné zmeniť mentalitu.
Poslanci budú počas nasledujúceho plenárneho zasadnutia rokovať o pakte udržateľnosti pre Bangladéš. Môžete nám vysvetliť, čo tento pakt znamená?
Ide tu o dohodu medzi EÚ a bangladéšskou vládou za podpory Medzinárodnej organizácie práce. Zmeny bangladéšskeho zákona o zamestnanosti sú sčasti výsledkom tohto paktu.
Bohužiaľ, po nešťastiach, akým bola aj Rana Plaza, sa po počiatočnom pobúrení verejnosti často nič nezmení. Cieľom tohto paktu je zabezpečiť dlhodobejšie výsledky. Stále častejšie sa však ozýva otázka, prečo len Bangladéš. Nemali by sme to predsa uplatňovať i v iných krajinách s významným zastúpením odevného priemyslu?
Akú úlohu tu zohrávajú európski spotrebitelia? Môžu svojím nákupným správaním napomôcť k tomu, aby za naše lacné oblečenie neplatili iní vysokú daň?
Niekto nechce nosiť oblečenie, kvôli ktorému hrozilo továrenským robotníkom riziko. Významné svetové značky, ktoré spolupracovali s Rana Plaza, sa pod tlakom verejnosti a zo strachu z poškodenia ich povesti začali viac zaujímať o tom, za akých podmienok sa vyrába ich oblečenie. Toto má skutočný dopad, ktorý pocíti nielen Bangladéš.
