Schválený návrh EÚ môže zbrzdiť vývoj pokročilých biopalív

Biopalivá prvej generácie obhájili existenciu s limitom do 7%, pokročilé biopalivá ostali bez záväzného cieľa

BRATISLAVA – Európsky parlament definitívne odhlasoval revíziu smerníc pre biopalivá prvej a druhej generácie. Skončil sa tak trojročný zápas o výšku záväzných cieľov pre biopalivá v jednotlivých členských štátoch EÚ.

Slovenskí výrobcovia biopalív hodnotia revíziu ako rozpačitú: „Kľúčové body návrhu prenechala Únia na rozhodnutie jednotlivých členských štátov, čo vytvára dojem, že si s nimi legislatívne nevie poradiť. Nové smernice nezohľadňujú zavedenú prax, do istej miery zneisťujú existujúce investície do výroby prvogeneračných biopalív a ďalšie investície do vývoja pokročilých biopalív,“ hovorí Peter Kostík zo Združenia pre výrobu a využitie biopalív.

Konvenčné biopalivá v súčasnosti predstavujú jediný komerčne dostupný spôsob znižovania emisií CO2 v doprave. Europarlament znížil záväzný strop pre konvenčné biopalivá (vyrábané z poľnohospodárskych plodín) v celkovom objeme spotrebovaných motorových palív, z pôvodných 10% na 7%. Zvyšné 3% by si mali podeliť palivá z odpadových surovín, alebo elektrina v doprave.

„Aby Únia a Slovensko splnili emisné ciele, potrebovali by sme aspoň 8% mandát. Pokročilé biopalivá sú totiž ešte v štádiu výskumu a kým sa zavedú do praxe tak, aby mohli nahradiť časť prvej generácie, potrvá to roky,“ hovorí Peter Kostík.

Pre pokročilé biopalivá druhej generácie (napr. z rias, odpadu, biomasy) bude platiť iba nezáväzný cieľ 0,5%. Každý štát sa musí rozhodnúť a do 18 mesiacov od prijatia smernice stanoviť svoj národný cieľ pre pokročilé biopalivá. „Ak sa niektorá krajina rozhodne nevyrábať ich vôbec, nemá žiadnu povinnosť zaviesť pokročilé biopalivá do praxe,“ komentuje Kostík. Dodáva, že bez dohody a súčinnosti s ministerstvom hospodárstva a ostatnými zúčastnenými stranami o výške nezáväzného cieľa nemajú domáci výrobcovia serióznu istotu, potrebnú na investície do výskumu druhogeneračných biopalív a do budovania výrobných kapacít.

Novinkou v smerniciach bude vykazovanie a reportovanie nepriamych zmien vo využívaní pôdy, tzv. ILUC faktorov. Výrobcovia biopalív budú hlásiť Eurokomisii odhadované množstvo emisií, spôsobených zabratím pôdy v prípade, že by sa zem s vysokým obsahom uhlíka (napr. vzácne biotopy, mokrade), zmenila na pôdu pre pestovanie biopalivových plodín. „ILUC faktory neboli v EÚ preukázané, keďže výroba biopalív je jednou z najprísnejšie strážených výrob. Vzhľadom na to, koľko je v Európe aj na Slovensku (400 tis. ha) pôdy ležiacej ladom, vyvstáva otázka, prečo by niekto chcel zúrodňovať mokrade, keď pri tom spôsobí emisie. Tie sa mu zarátajú do výsledných čísel komodity, ktorá sa stáva nekonkurencie schopná,“ dodáva Kostík. Navyše, výpočet týchto faktorov je vedecky neoverený.