Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 17. týždňa 2015

zemeguľa
PHOTO: Flickr.

EUROZÓNA

Ministri financií EÚ cez víkend výrazne podporili návrh Európskej komisie [EK] na vytvorenie únie v oblasti kapitálových trhov. Táto únia by podporila hospodársky rast, keďže v rámci členských krajín EÚ by spoločnosti mali mať lepší prístup ku kapitálu. Predseda EK povedal, že trh s finančnými službami v Európe je rozdrobený, spoločnosti sú tak citlivé na problémy národných bankových systémov. Silnejšie kapitálové trhy tak budú dopĺňať banky ako zdroj financovania. Finančný systém by tak bol stabilnejší. “Únia by v rámci kapitálových trhov umožnila malej spoločnosti, so sídlom v jednej z krajín EÚ, požičať si jednoducho v banke z inej krajiny EÚ, prípadne predávať cenné papiere v každej z krajín EÚ,” uviedol analytický tím Poštovej banky.

NEMECKO

Podnikateľská dôvera v Nemecku v apríli rástla. Je to náznak toho, že ekonomika v úvode druhého kvartálu stojí na pevných základoch. Index podnikateľskej dôvery, ktorý zostavuje inštitút Ifo, v apríli stúpol na 108,6 bodu z hodnoty 107,9 bodu v marci. Je to najvyššia hodnota od júna 2014. Jeden z predstaviteľov spomínaného inštitútu zároveň uviedol, že vyhliadky nemeckej ekonomiky sú veľmi dobré. Aprílové údaje podľa neho podporujú jarnú prognózu rastu nemeckej ekonomiky. Podľa týchto odhadov by si nemecká ekonomika mala v tomto roku pripísať 2,1 % a v budúcom roku by mala vzrásť o 1,8 %.

GRÉCKO

Podľa gréckeho denníka Kathimerini grécka vláda plánuje presvedčiť ESM [Európsky mechanizmus pre stabilitu, euroval], aby od Európskej centrálnej banky [ECB] odkúpil štátne dlhopisy krajiny a pomohol tak Aténam splatiť záväzky. Grécko má totiž v júli zaplatiť ECB sumu 4,18 mld. EUR a v auguste ďalších 3,38 mld. EUR. Grécku chýba hotovosť, nakoľko mu medzinárodní veritelia zadržiavajú finančnú pomoc v objeme 7,2 mld. EUR, pretože sa nedohodli na reformách, ktoré by mala zadlžená krajina prijať. ESM by mal podľa tohto gréckeho plánu nakúpiť dlhopisy a dohodnúť sa s Aténami na ich neskoršom splatení. Celkovo grécka vláda očakáva, že euroval by mohol od ECB nakúpiť dlhopisy v objeme 27,2 mld. EUR.
Podľa podpredsedu EK Valdisa Dombrovskisa Grécko nedosiahne v apríli dohodu so svojimi veriteľmi a rokovania sa presunú na máj. Všetko však závisí od toho, či a v akej forme predložia Gréci upravený plán reforiem a či ho veritelia akceptujú.
Grécko uplynulý pondelok nariadilo štátnym inštitúciám a samosprávam previesť všetku voľnú hotovosť na účet do centrálnej banky. Grécka vláda totiž musí uhradiť svoje záväzky vrátane záväzkov voči MMF a medzinárodní veritelia jej stále zadržiavajú finančnú pomoc. Grécko potrebuje z verejného sektora získať 2 mld. EUR, aby mohlo koncom mesiaca vyplatiť dôchodky a mzdy verejných zamestnancov. Na splatenie záväzkov voči MMF potrebuje krajina 1 mld. EUR.

Viac..  Írsko má nového premiéra. Stal sa ním Micheál Martin

SLOVENSKO

Eurostat uplynulý týždeň potvrdil deficit našich verejných financií za minulý rok na úrovni 2,87 % HDP. Oproti roku 2013 tak deficit stúpol o 0,28 p. b., tento rok by sa podľa schváleného rozpočtu mal deficit znížiť na úroveň 2,49 % HDP. Verejný dlh našej ekonomiky za minulý rok klesol z 54,59 % na úroveň 53,58 % HDP. Vďačiť za to však môžeme rýchlejšiemu rastu slovenskej ekonomiky, keďže nominálne sa náš dlh zvýšil oproti roku 2013 o takmer 123 mil. EUR.
K medziročnému zníženiu došlo aj v prípade deficitu verejných financií eurozóny a EÚ ako celku. Deficit eurozóny klesol vlani na 2,4 % HDP, v EÚ na 2,9 % HDP. Zadlženosť únie však vzrástla, keďže jej verejný dlh sa zvýšil na 86,8 % HDP a v menovej únii vzrástol na 91,9 % HDP. Nad maastrichtskou hranicou 3 % HDP zaznamenalo svoje deficity 12 krajín únie.

O ram

Avatar

Odporúčame pozrieť

Sefcovic

Maroš Šefčovič priblížil aktivity Európskej komisie na boj s následkami pandémie COVID-19

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok prijal v pondelok 29 júna 2020 …