EuropskeNoviny.sk
Tri roky rokovaní. Toľko času trvalo, kým členské štáty prijali smernicu o konzulárnej ochrane občanov, ktorí žijú alebo cestujú mimo EÚ. Dohoda objasňuje, kedy a ako môžu občania v núdzi žiadať pomoc od zastupiteľských úradov krajín únie. Zároveň má uľahčiť spoluprácu medzi konzulárnymi orgánmi a posilniť práva európskych občanov na ochranu.
„Na začiatku môjho mandátu, sľúbila som, že pomôžem občanom EÚ získať lepšiu ochranu. Prijatí smernica posilňuje práva občanov na rovnakú konzulárnu ochranu a prispieva k zvyšovaniu európskej solidarity v krajinách. Stanovuje jasné a jednoduché pravidlá ako by členské štáty mali spolupracovať medzi sebou a s delegáciami únie. S rastúcim počtom občanov EÚ, ktorí cestujú a žijú v zahraničí, je veľmi dôležité, aby každý vedel, čo je ich právo na konzulárnu ochranu a čo v praxi znamená,“ povedala Věra Jourová, komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľskú politiku a rovnosť pohlaví.
Takmer sedem miliónov obyvateľov cestuje alebo žije mimo Európskej únie v miestach, kde ich vlastná krajina nemá ambasádu alebo konzulát. Počas pobytu v zahraničí sa môžu vyskytnúť situácie, kedy budú občania EÚ vyžadovať pomoc od konzulárnych úradov. Napríklad pri stratení pasu, pri nehodách, prírodných katastrofách či politických nepokojoch.
Ak by k podobnej udalosti došlo, občan z nezastúpenej krajiny má právo požadovať pomoc z akejkoľvek inej krajiny EÚ. Tá musí poskytnúť asistenciu v rovnakom meradle ako svojím štátnym príslušníkom. Ak poskytovaná pomoc znamená určité finančné náklady, občan EÚ z nezastúpenej krajiny nemusí platiť viac než príslušníci krajín so zastúpením. Smernica taktiež objasňuje, do akej miery môžu občania mimo EÚ získať pomoc.
Podľa smernice, krajina, z ktorej občan pochádza sa môže kedykoľvek rozhodnúť a postarať o vlastných občanov. Dokonca aj v prípade, keď v príslušnej krajine nemá veľvyslanectvo alebo konzulát. Ide o asistenciu pri poskytovaní informácií po telefóne, kontaktovanie rodiny alebo priateľov, alebo prostredníctvom on-line konzulárnych služieb. Smernice tak zachováva kľúčovú úlohu domovského štátu v starostlivosti o vlastných občanov v núdzi v zahraničí.
Štatistiky uvádzajú, že v roku 2015 jeden zo šiestich občanov EÚ plánuje dovolenkovať v krajine mimo únie. Viac ako 30 miliónov európskych občanov žije trvale v krajinách mimo EÚ a takmer 7 miliónov občanov EÚ cestujú alebo žijú mimo EÚ v mieste, kde ich členský štát nemá veľvyslanectvo alebo konzulát. V roku 2020 sa očakáva nárast na 10 miliónov.
