Miroslav Mikolášik. PHOTO: European Parliament 2016.

Europoslanec Mikolášik: Čína si urobila z transplantácie orgánov krvavý biznis

Miroslav Mikolášik. PHOTO: European Parliament 2015.
Miroslav Mikolášik. PHOTO: European Parliament 2015.

Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik z Európskej ľudovej strany popísal problémy transplantácie orgánov v Číne, ktoré nerešpektujú základné ľudské právo – právo na život. Vyjadril sa tiež k rokovaniam v Európskom parlamente týkajúcich sa novej smernice o alkohole a plastových taškách.

Aký problém je v Číne pri transplantácii orgánov?

Dennodennou realitou v Číne je systematické odstraňovanie dvoch skupín občanov za účelom kšeftovania s ich orgánmi, za účelom transplantácie. Je to niečo, čo sa prieči všetkým normám, ľudským právam a niečo také je neprijateľné. V Európskej únii máme presné pravidlá ako sa orgány odoberajú, od koho sa odoberajú, za akých podmienok a s akým súhlasom. V Číne je ale všetko naopak a umožňuje to predovšetkým trest smrti, ktorý sa tam ešte stále udeľuje. V celách smrti čakajú stovky odsúdených, a to im dáva priestor, aby si z toho urobili krvavý biznis. Odsúdení sú predovšetkým odporcovia režimu.

Aké sú pravidlá pre odber orgánov na území EÚ?

V Európe je na to oficiálna direktíva, ktorá presne ustanovuje dva typy odberov orgánov. Jeden je od preukázateľne mŕtvej osoby, ktorá pred smrťou s odberom súhlasila, alebo na to dali súhlas pozostalí. Pripomínam aj, že aj pápež Ján Pavol II. pri svojich verejných príhovoroch k lekárom sa vyjadril, že darovať orgán je najvyšší možný prejav kresťanskej bratskej lásky. V Európe tiež existuje cezhraničná spolupráca. Sú to organizácie, ktoré pri vhodnej typizácii darcu a príjemcu, ktorí sa musia zhodovať, dokážu doručiť orgán aj napríklad zo Španielska na Slovensko. V Číne to funguje tak, že nejaký čakateľ už vie akého typu orgán by potreboval a od akého darcu, a keď sa vtedy nachádza v cele smrti človek, ktorého orgán je vhodný, tak zosúladia dátum popravy s dátumom pobytu príjemcu na nejakej čínskej klinike. Je to ohyzdné konanie, ktoré je odsúdeniahodné. Ako som povedal, jednou skupinou, ktorá je takto účelovo odstraňovaná, sú odporcovia režimu a druhou je mierumilovná budhistická skupina veriacich v Číne, stúpenci hnutia Falun Gong, ktorých počet rastie. Keďže Čína je komunistická krajina a nemožno tam byť veriacim, sú tŕňom oku režimu.

Akým spôsobom by sa teda dal zlepšiť tento stav?

Európa so svojimi hodnotami, Lisabonskou zmluvou a Chartou ľudských práv hovorí o tom, že nikomu nie je možné, na základe rasy, náboženstva ani politického názoru, odňať právo na život, a ešte ho dokonca premeniť na zdroj obchodného záujmu. Európa je v tomto tichá, dá sa predpokladať, že niektorí z prijímateľov orgánov môžu byť občanmi Európskej únie. Zlepšiť by sa to dalo napríklad prostredníctvom politickej roviny. Keď má Európa nejaké obchodné vzťahy s Čínou, tak by pred uzavretím kontraktu mala tlačiť na Čínu, aby prestala s takýmito praktikami. Máme právo odvolávať sa na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú by aj Číňania mali ctiť. Napriek tomu, že majú odlišnú kultúru aj zmýšľanie, má ľudský život všade rovnakú hodnotu. V ďalšej rovine by mohla Európa spolupracovať so svetovými organizáciami.

V Parlamente sa teraz otvára otázka o alkohole. O čom sa hovorí?

My ako Európsky parlament, tlačíme na Európsku komisiu, ktorá je už niekoľko rokov nečinná v tejto otázke, aby vydala novú smernicu v oblasti používania alkoholu, za cieľom zníženia jeho konzumácie. Dôvodom je rastúce percento alkoholizmu v Európe. Zvýšené užívanie alkoholu je treťou najvyskytovanejšou príčinou úmrtí na také choroby, ktorým možno predísť, a je to tiež rizikový faktor pre viac ako 60 rôznych chorôb chronického typu, vrátane rakoviny, srdcových ochorení či pečeňových ochorení. Jeho užívanie je tiež spojené s obezitou. Tá v súčasnosti patrí medzi najväčšie civilizačné choroby. Okrem toho má zvýšené užívanie alkoholu aj sociálny rozmer. Chceme aby Komisia nielen vydala novú alkoholovú stratégiu, ale sám som podal pozmeňujúci návrh na označovanie alkoholických nápojov, pretože alkohol je požívatina. Bol by to krok dopredu a služba pre konzumentov.

Viac..  Martin Hojsík: Aj zástupca malej krajiny môže patriť k 12-tim najvplyvnejším politikom Európskeho parlamentu

Je to naozaj cesta ako znížiť spotrebu alkoholu?

Je to jedna z ciest, pretože je to vec informácie. Veľakrát zaznelo, že je to aj vec výchovy. Mladí pijú stále viac, a tá veková hranica sa stále znižuje. Jedna europosklankyňa povedala, že ak niekde majú právo vydávať sa a ženiť v 16 rokoch, tak by nás za pitie od 18 mali naše deti vysmiať. Podľa mňa je to aj vec subsidiarity, ako si to ktorá krajiny vysvetlí a upraví podľa svojho zákonodarstva. Myslím si ale, že keby sa prijala nová legislatíva, tak by to krajiny tlačilo do spoločného prístupu. Spadá tu aj spomínaná edukácia. Je to o spolupráci školstva a rodiny, netreba zanedbať ani výchovu. Podstatné je všetko s mierou. Som veľmi rád, že sa Parlament k takejto diskusii dostal, a že ako poslanci tlačíme na Komisiu aby vyvíjala aktivitu v oblasti, v ktorej tri roky nevyvíjala žiadnu novú stratégiu.

Konala sa tiež rozprava o znečistení vodných tokov a ekosystémov plastovými taškami. Postúpila táto diskusia niekam?

Predstavuje to vážny ekologický problém. Už sme o tejto veci v Parlamente rokovali v prvom čítaní a teraz sa táto norma dostala do druhého čítania. Hovorí sa, že by to bola prvá norma, ktorá by bola záväzná pre všetky štáty v oblasti životného prostredia.  Vieme, že Slováci, žiaľ, patria medzi prieborníkov, niektoré štatistiky hovoria, že jeden Slovák spotrebuje za rok až okolo 400 plastových tašiek.  V diskusii došlo k takým záverom, že členské štáty si majú vybrať, čo urobia v najbližších rokoch. Buď do roku 2019 majú dosiahnuť to, že na jedného občana za rok by nemalo byť spotrebovaných viac ako 90 tašiek a do roku 2025 nie viac ako 40 tašiek. Druhou možnosťou by bolo zabezpečiť, aby od roku 2018 neboli plastové tašky ponúkané nakupujúcim zadarmo. Myslím si, že by to mohlo byť významným opatrením, ktoré by mohlo aj Slovákov odradiť od plastových tašiek. Treťou možnosťou sú zreteľne označované plastové tašky, ktoré sa v prostredí rozložia.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Miroslav Mikolášik.

O vik

Odporúčame pozrieť

Spotreba igelitových tašiek na Slovensku stále klesá, stúpa však počet predaných plastových obalov

Spotreba igelitových tašiek na Slovensku stále klesá. Pre agentúru SITA to uviedol Slavomír Held z …

Consent choices