EuropskeNoviny.sk
Pred niekoľkými týždňami sme boli svedkami teroristického útoku v Keni, pri ktorom zomrela viac ako stovka nevinných študentov. Parlament vydal rezolúciu a stanovisko voči smutnej udalosti. Je však tento krok dostačujúci? O rozpoltených názoroch poslancov sme hovorili s europoslankyňou Annou Záborskou.
EP vydal urgentnú rezolúciu po útoku v Keni, ktorá však prešla niekoľkými obmenami. O aké zmeny išlo?
Pôvodný návrh tejto rezolúcie bol o Zabití študentov v Keni teroristickou skupinou aš-Šabáb. Keďže ale narastanie násilia voči kresťanom vidíme každodenne, tak Európska ľudová strana navrhla, aby sme prenasledovanie kresťanov poňali v širšom slovazmysle, a aby sa o tom principiálne diskutovalo. Preto sme navrhli zmenu návrhu rezolúcie na Prenasledovanie kresťanov vo svete v súvislosti so zabitím študentov v Keni teroristickou skupinou aš-Šabáb. Rozvinula sa veľmi búrlivá diskusia už pri schvaľovaní zmeny návrhu, bola som prekvapená postojom európskych ľavičiarov a liberálov, ktorí mali výhrady, aby sme zmenili názor, a dokonca aj v tom pôvodnom texte mali výhrady, aby vôbec bola zmienka o kresťanoch.
Prešla táto rezolúcia aj napriek rozporom medzi poslancami?
Nakoniec hlasovala väčšina za zmenu názvu. Problém nastal počas rokovaní o spoločnom návrhu uznesenia. Niektorí ľavičiari odmietali, aby zmena názvu návrhu bola akceptovaná a snažili sa vrátiť k tomu pôvodnému. Tí istí ľudia nemali problém pred pár dňami sa postaviť za návrh predsedu parlamentu Schultza, ktorý vyhlásil minútu tichu za obete podobných útokov. Považujem to za farizejstvo, pretože keď sa hovorí o prenasledovaní a zabíjaní kresťanov, títo moji kolegovia s tým nemajú problém. Avšak keď sa to všetko má spísať do oficiálneho dokumentu tak protestujú. Je to postoj, ktorý si neviem vysvetliť.
Prinesie schválený návrh uznesenia opatrenia, vďaka ktorým by sa dalo v budúcnosti predchádzať podobným útokom?
Sme si vedomí toho, že od takýchto uznesení sa nedajú hneď očakávať nejaké bezprostredné kroky, ktoré by vyriešili situáciu. Ale tí ľudia, ktorí trpia, sú si vďaka tomu vedomí, že parlamentu nie je ľahostajné, čo sa s nimi deje. Na druhej strane to považujem za signál iným EÚ inštitáciám ako je Európska rada a Komisia. Práve ich predstavitelia prichádzajú do styku s predstaviteľmi štátov, v ktorých sa podobné udalosti dejú. EÚ musí zaujať principiálne stanovisko voči predstaviteľom týchto štátov. Pretože EÚ sa podieľa na rôznych podporách týchto štátov, či už finančných alebo verbálnych a ich predstavitelia nám musia zaručiť, že sa v nich budú dodržiavať základné ľudské práva.
V parlamente sa diskutuje o kresťanoch už aj ako o migrantoch. Je to situácia, ktorú je potrebné riešiť?
Je len otázkou času, kedy budú v týchto krajinách utečenci aj samotní kresťania. Čiže otázka emigrantov a azylu je na mieste. Predstavitelia tamojších cirkví prišli pred niekoľkými rokmi do parlamentu a upozorňovali na ignorovanie a nepokoje, ktoré teraz po šiestich rokoch prepukli až do teroristických útokov. Kresťania z týchto krajín nechcú odísť, sú pôvodní obyvatelia, ktorí tam žijú už 2000 rokov. Ale tí ľudia si jasne uvedomujú, že ich situácia je čoraz nepríjemnejšia a nebezpečnejšia, a dokonca starší obyvatelia pobádajú mladých, aby odišli z týchto území, pretože nevidia ich budúcnosť pozitívne. Mňa to veľmi mrzí, pretože je to ustúpenie násiliu. Podľa toho, ako sa vyvíja situácia, mám pochybnosti, že EÚ urobí niečo viac okrem takýchto oficiálnych stanovísk, ktoré vecami nepohnú, aby tam tí kresťania mohli zostať.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Anna Záborská.
