EuropskeNoviny.sk
Na obnovu autonómneho rastu potrebujeme ďalšie politické opatrenia. Európska komisia prijala odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa hospodárskej politiky na roky 2015 a 2016, v ktorých vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na vytváranie pracovných miest a stimuláciu rastu.
Tieto odporúčania odzrkadľujú hospodársku a sociálnu agendu Komisie. Odkedy sa Komisia predsedu Junckera v novembri 2014 ujala funkcie a uverejnila svoj ročný prieskum rastu na rok 2015, táto agenda bola zameraná na tieto tri piliere, ktoré sa navzájom podporujú:
posilnenie investícií, realizácia štrukturálnych reforiem a presadzovanie
fiškálnej zodpovednosti. Úspešné vykonanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2015 bude rozhodujúce pre zabezpečenie udržateľnosti obnovy zamestnanosti a rastu Európy a zníženie ich závislosti od externých cyklických faktorov, ktoré v súčasnosti oživenie podporujú.
Podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis, zodpovedný za euro a sociálny dialóg, k tomu povedal: „Posilnenie oživenia európskeho hospodárstva si vyžaduje ďalšie rozhodnejšie politické úsilie. Mnohé členské štáty čelia výzvam, akými sú napríklad vysoká úroveň dlhu verejného a súkromného sektora, nízka produktivita a nedostatočné investície, ktoré vedú k vysokej nezamestnanosti a zhoršovaniu sociálnych podmienok. Odporúčania pre jednotlivé krajiny sú práve o riešení týchto výziev. S cieľom posilniť zodpovednosť a implementáciu na úrovni členských štátov sme zintenzívnili našu spoluprácu s vládami, parlamentmi a sociálnymi partnermi, a zároveň sme výrazne zefektívnili naše odporúčania, ktorých zameranie sme spresnili. Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová doplnila: „Musíme plne využiť príležitosť, ktorú nám ponúka toto rodiace sa oživenie hospodárstva a vrátiť Európanom pracovné príležitosti. Členské štáty by mali využiť tento impulz a pokračovať v štrukturálnych reformách. Osobitnú pozornosť musíme venovať tým, ktorí boli počas krízy zanedbaní, najmä mladým ľuďom a dlhodobo nezamestnaným.“
Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici vyhlásil: „Vyzývame členské štáty, aby zabezpečili, že prebiehajúce oživenie hospodárstva nebude iba sezónnym javom. Od prvého dňa Junckerovej Komisie v úrade sú našimi hospodárskymi prioritami podpora investícií, podpora štrukturálnych reforiem a zabezpečenie presadzovania zodpovedných fiškálnych politík. Tieto odporúčania neslúžia na to, aby Brusel poučoval vlády členských štátov. Ich účelom je povzbudiť úsilie členských štátov zabezpečiť pracovné príležitosti a rast, ktoré potrebujeme všetci.“
Intenzívnejší a efektívnejší európsky semester
Európska komisia uskutočnila niekoľko zmien procesu európskeho semestra, kalendára koordinácie hospodárskych politík EÚ, s cieľom zvýšiť politickú zodpovednosť v európskych a vnútroštátnych rozhodovacích procesoch.
K týmto zmenám patrí:
– užšie zameranie na priority ročného prieskumu rastu s menším počtom odporúčaní, pričom odporúčania sa týkajú len niekoľkých kľúčových prioritných oblastí, v ktorých treba konať;
– včasnejšie zverejňovanie analýz špecifických pre jednotlivé krajiny a eurozónu s cieľom umožniť rozsiahle diskusie o kľúčových otázkach s členskými štátmi a sociálnymi partnermi;
– intenzívnejšia osveta na politickej a technickej úrovni s cieľom diskutovať o minulých a budúcich odporúčaniach;
– upravený harmonogram s cieľom poskytnúť všetkých aktérom viac času na to, aby mohli diskutovať o prioritách z európskeho pohľadu a dohodnúť sa na nich, a aby sa v tejto súvislosti mohli vzájomne porovnávať výsledky a priority jednotlivých členských štátov.
Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2015
Komisia pripravuje odporúčania pre 26 krajín a eurozónu ako celok. Tieto odporúčania odzrkadľujú nasledovné priority:
- podpora investícií s cieľom podporiť budúci rast. Podpora investícií si vyžaduje odstránenie prekážok financovania a začatie investičných projektov, ako aj rýchlu realizáciu Investičného plánu pre Európu s rozpočtom 315 miliárd EUR, ktorý Komisia pripravila;
- vykonávanie ambicióznych štrukturálnych reforiem na trhoch s výrobkami a službami, ako aj na pracovnom trhu, ktorými sa zvyšuje produktivita, konkurencieschopnosť a investície. Tým, že tieto reformy podporujú vytváranie pracovných miest a rast, prispejú k prosperite a väčšej sociálnej spravodlivosti. Reformy finančného sektora uľahčia prístup k investičným finančným prostriedkom a zmiernia negatívny vplyv znižovania zadlženia v bankovom, súkromnom a verejnom sektore;
- presadzovanie zodpovedných fiškálnych politík, ktorými sa vytvára rovnováha medzi krátkodobou stabilizáciou a dlhodobou udržateľnosťou. Členské štáty s vysokými deficitmi alebo úrovňami dlhu musia vynaložiť ďalšie úsilie o nápravu svojich sáld, kým členské štáty s fiškálnym priestorom by mali vykonať opatrenia na podporu produktívnych investícií. Vďaka zmenám štruktúry by verejné financie mali väčšmi podporovať rast;
- zlepšovanie politiky zamestnanosti a sociálnej ochrany na aktiváciu, podporu a ochranu ľudí počas celého života a na zabezpečenie väčšej sociálnej súdržnosti ako kľúčového prvku udržateľného hospodárskeho rastu.
Odporúčania sú založené na podrobných analýzach situácií v jednotlivých krajinách. Usmernenia šité na mieru sú výsledkom otvoreného dialógu s členskými štátmi, ktorý prebiehal počas celého roka. Sú založené najmä na analýze správ Komisie o jednotlivých krajinách, ako aj národných programov reforiem a programov stability a konvergenčných programov, ktoré členské štáty predložili v apríli. Zohľadňujú sa v nich aj najnovšie údaje uvedené v jarnej prognóze Komisie.
Komisia ako súčasť balíka prijala aj niekoľko rozhodnutí o verejných financiách členských štátov v rámci Paktu stability a rastu. Spoločne predstavujú ambiciózny súbor usmernení a priorít pre hospodárstvo EÚ.
Rozhodnutia týkajúce sa rozpočtu
Komisia odporučila, aby Rada ministrov EÚ ukončila postup pri nadmernom deficite (EDP) v prípade týchto dvoch krajín: Malta a Poľsko.
Obe krajiny odstránili svoj nadmerný deficit. V Poľsku dosiahol celkový deficit v roku 2014 výšku 3,2 % HDP, čo znamená, že prekročil referenčnú hodnotu 3 % HDP. V roku 2014 bolo ešte stále vidno účinky systémovej dôchodkovej reformy z roku 1999, napriek tomu, že táto reforma bola zvrátená zákonom z decembra 2013. Po zohľadnení týchto čistých nákladov z roku 1999 bol deficit v roku 2014 pod hranicou 3 % HDP (v roku 2015 dosahuje úroveň 2,7 %). Komisia sa preto domnieva, že Poľsko plní kritérium Paktu stability a rastu týkajúce sa deficitu.
Deficit verejných financií Malty bol v roku 2014 znížený na 2,1 % HDP a podľa prognózy zostane v rokoch 2015 – 2016 pod úrovňou 3 % HDP. Malta v roku 2014 dodržala aj dlhové pravidlo, čo bolo nevyhnutnou podmienkou na ukončenie postupu pri nadmernom deficite vzhľadom na to, že postup bol založený na porušení kritéria deficitu aj dlhového kritéria.
V prípade Spojeného kráľovstva Komisia Rade odporúča, aby rozhodla, že krajina neprijala účinné opatrenie na dosiahnutie súladu s jej odporúčaním z decembra 2009, aby svoj nadmerný deficit odstránila do finančného roka 2014 – 2015. Je to preto, lebo dosiahnuté fiškálne úsilie bolo nižšie než odporúčané priemerné ročné fiškálne úsilie vo výške 1,75 % HDP a deficit dosiahol v minulom roku úroveň 5,2 %. Komisia odporúča poskytnúť Spojenému kráľovstvu na zníženie deficitu pod úroveň referenčnej hodnoty 3 % HDP ďalšie dva roky, do finančného roku 2016 – 2017.
Komisia vypracovala aj správu týkajúcu sa Fínska, v ktorej dospela k záveru, že Fínsko nespĺňa kritériá Paktu stability a rastu týkajúce sa dlhu a deficitu. Hospodársky a finančný výbor do dvoch týždňov poskytne svoje stanovisko k správe, po ktorom bude nasledovať rozhodnutie o tom, či sa začne postup pri nadmernom deficite.
Francúzsko je v súčasnosti predmetom postupu pri nadmernom deficite. Vláda vo svojom programe stability na rok 2015 plánuje nápravu nadmerného deficitu a jeho odstránenie do roku 2017 v súlade s odporúčaním Rady z 10. marca 2015 na základe návrhu Komisie. Rada stanovila lehotu 10. júna 2015, v ktorej má Francúzsko prijať účinné opatrenia.
