EuropskeNoviny.sk
Britské voľby na Slovensku príliš nezarezonovali. Pritom ich výsledky majú väčší potenciál priniesť zmeny v Európe ako celé Grécko dokopy.
Hoci prakticky všetci analytici predpokladali tesný výsledok a pokračovanie „zlepenca“, či krehkú menšinovú vládu, konzervatívci dosiahli drvivý úspech, keď s pohodlnou rezervou zostavia väčšinovú vládu. Labouristi do značnej miere za svoj neúspech vďačia totálnemu debaklu v tradične labouristickom Škótsku, ktoré celé obsadila nacionalistická SNP, vezúca sa na nedávnom referende o samostatnosti. No aj bez toho by na konzervatívcov asi nemali. Cameronov sľub referenda a reformného tlaku na Brusel u voličov zarezonoval.
EUskeptický UKIP získal viac ako 12 % hlasov všetkých voličov v Británii
Zaujímavý je aj výsledok ostro EUskeptického UKIPu. Ten síce získal jediného poslanca a šéf Nigel Farage odstúpil, keďže nezvíťazil vo svojom obvode. No jediný poslanec je dôsledkom britského väčšinového volebného systému. UKIP získal viac ako 12 % hlasov všetkých voličov v Británii a z tohto pohľadu sa stal treťou najsilnejšou stranou v Británii. Na zisk mandátu to stačilo len v jedinom obvode, no ak Cameron nesplní svoje referendové sľuby, bude budúce voľby stačiť len malý presun voličov a UKIP bude mať zrazu desiatky poslancov. Cameron prakticky nemá na výber – referendum bude, inak nahnevá veľmi veľa ľudí. Podľa zákulisných informácií sa momentálne dokonca zvažuje presunutie referenda z roku 2017 už na rok 2016.
Tieto voľby rozobrali analytici dopodrobna (vrátane zistenia, že volebná mapa vlastne predstavuje postavu Maggie zo Simpsonovcov), prejdime teda nazad do Atén.
Európa pochválila Grécko za pokrok v oblasti DPH, privatizácie a riešenia zlých úverov v bankách. Trecím bodom ostávajú ale naďalej dve kľúčové reformy – pracovného trhu a penzií. Napriek tomu aj tento týždeň zvyšovala ECB limit núdzovej likvidity ELA pre grécke banky o 1,1 miliardy na 80 miliárd. Celkovo grécke banky majú cez rôzne linky až 120 miliárd eur likvidity z eurosystému, čo je zhruba polovica ich aktív.
Ak sa nič nezmení, primárny deficit Grécka za rok 2015 opäť skĺzne na – 0,5 % HDP
Témou je naďalej aj požadovaná výška primárneho prebytku. Za prvé štyri mesiace roka 2015 je primárny prebytok skoro 2 miliardy nad cieľom. Nadšenie rýchlo bledne po zistení, že je to najmä vďaka zmrazeniu vyplácania peňazí dodávateľom. Vláda všetku voľnú hotovosť využíva na splátky dlhu. Ak sa nič nezmení, primárny deficit za rok 2015 opäť skĺzne do záporu 0,5 % HDP. Veritelia preto požadujú ďalšie 3 miliardy eur škrtov, aby sa prebytok vyhnal aspoň na +1,2 % HDP. V momentálnej situácii je to to isté, ako keby požadovali škrty 30 miliárd. Grécky dlh má v roku 2016 dosiahnuť 174 % HDP, hoci tri mesiace staré predikcie dlh na rok 2016 odhadovali na zhruba 160 %. Zlyhania matematických ekonómov pri Grécku však už nikoho nezaujmú.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
