EuropskeNoviny.sk
TALIANSKO
Tlaiansko chce očistiť banky od „zlých“ úverov. Konkrétne opatrenia vláda podnikne v najbližších týždňoch a ich súčasťou budú aj zmeny v regulačnom prostredí s cieľom zabezpečiť, aby pre talianske banky platili rovnaké pravidlá ako inde v Európe. Informoval o tom premiér krajiny M. Renzi. Taliansko tak má v úmysle pomôcť domácim bankám očistiť sa od zlých úverov tým, že ich prevedie do účelovej, štátom podporovanej, spoločnosti. O vytvorení tzv. zlej banky rokuje s inštitúciami EÚ, keďže existujú pochybnosti o súlade plánu s európskymi pravidlami o poskytovaní štátnej pomoci. Talianske banky ku koncu minulého roka evidovali nesplácané úvery v objeme zhruba 350 mld. EUR.
SLOVENSKO
Prognóza hospodárskeho rastu Slovenska sa zlepšila. Kým jesenná prognóza Európskej komisie [EK] hovorila o znížení odhadu rastu slovenskej ekonomiky na rok 2015 o 0,6 percentuálneho bodu na 2,5 %, v aktuálnej jarnej prognóze Brusel svoj odhad opäť navýšil na 3,0 %. Mierne optimistickejšie sa pozerá aj na rok 2016, pre ktorý prognózu hospodárskeho rastu krajiny komisia navýšila o 0,2 percentuálneho bodu na 3,4 %. Ekonomiku Slovenska má podľa jarnej prognózy EK ťahať najmä posilňujúca domáca spotreba a pokračujúci rast investícií. Súkromná spotreba by tak podľa Bruselu mala naďalej ťažiť z rastúcich reálnych príjmov, rastúcej zamestnanosti a zvyšujúcej sa spotrebiteľskej dôvery.
GRÉCKO
„Grécko minulý týždeň uhradilo splátku úrokov z úveru [vo výške 200 mil. EUR] od Medzinárodného menového fondu [MMF]. Informoval o tom nemenovaný grécky predstaviteľ. So splatením dlžnej čiastky sa počítalo, väčší problém pre krajinu však môže byť splátka vo výške 750 mil. EUR, ktorú má Grécko zaplatiť v utorok, 12. mája. Krajine sa rýchlo míňajú peniaze a ako je už dobre známe, je potrebné, aby jej veriteľom predložila zoznam reforiem. V súvislosti s týmto krokom grécka vláda navrhla zavedenie špeciálneho zdanenia 500 najbohatších rodín“, uviedol analytický tím Poštovej banky. Toto opatrenie má byť súčasťou nového zoznamu reforiem, ktoré Atény predložili Euroskupine. Zoznam údajne zahŕňa aj zvýšenie dane pre pracujúcich, ktorých príjem presahuje 30 tis. EUR ročne. Taktiež by sa mala zvýšiť daň na luxusné tovary, napríklad drahé automobily. Vláda zrejme plánuje taktiež zdaniť luxusné zájazdy na dovolenkové grécke ostrovy. V jej záujme je aj dosiahnutie poctivejšieho správania sa občanov pri platení daní. Atény preto plánujú zaviesť pravidlo, podľa ktorého bude možné uskutočniť platby nad 70 eur jedine platobnou kartou. O takejto platbe totiž vzniká záznam.
V pondelok, 11. mája, zasadá Euroskupina. Nemecký minister financií Schäuble na tomto zasadnutí ale neočakáva konečnú dohodu medzi Gréckom a veriteľmi. Zároveň varoval pred insolventnosťou krajiny. Podľa jeho slov sa finančná situácia Grécka nezdá byť veľmi dobrá a zároveň nevie, či má grécka vláda presný obraz o svojich financiách. O prípadnom odchode Grécka z eurozóny sa vyjadril zdržanlivo. Nechýbala však už notoricky známa veta, že Nemecko urobí všetko pre udržanie krajiny v menovej únii. Reformy, ktoré predkladá Grécko však podľa veriteľov stále nie sú postačujúce.
Grécko zároveň zhoršilo prognózu hospodárskeho rastu krajiny. Ten by mal v tomto roku presiahnuť len 0,8 %. Ešte v marci vláda rátala s rastom na úrovni 1,4 %. Toto číslo bolo aj súčasťou zoznamu reforiem, ktoré Atény predložili veriteľom. Aj to je však málo v porovnaní s minulým rokom, v ktorom vládna prognóza rátala s hospodárskym rastom pre tento rok vo výške 2,9 %. Aj EK prehodnotila prognózu rastu krajiny. Znížila ju z pôvodných 2,5 % na aktuálnych 0,5 %. Dôvodom je neistota okolo politického smerovania krajiny od konca minulého roku.
