enviromentálny produkt
PHOTO: redakcia/Branislav Koscelník.

Environmentálne značenie je konkurenčná výhoda. Zákazníkov veľmi nepriťahuje

Rezort životného prostredia zaznamenáva v poslednom období mierny nárast záujmu slovenských podnikateľských subjektov o európsku environmentálnu značku. Napriek tomu je počet úspešných žiadostí o eko-logo v porovnaní so susednými štátmi podstatne nižší. Okrem známeho európskeho kvetu sa na slovenskom trhu používa aj domáca schéma – „Environmentálne vhodný produkt“.

Za záujmom podnikateľských skupín o umiestnenie environmentálnej značky na svoj produkt alebo službu je najčastejšie snaha vymedziť sa voči konkurencii. Zelená nálepka zákazníkovi jednoznačne napovedá, že produkt, ktorý kupuje, je šetrný k životnému prostrediu v celom výrobnom procese. Ekologicky cítiaci konzument tak jedným pohľadom spozná, že v nákupnom košíku má výrobok, ktorý vo výrobnom cykle spotreboval menej energie, vyprodukoval menej emisií i podstatne menej odpadu ako podobný konkurenčný produkt.

Environmentálna poradkyňa pre malých a stredných podnikateľov Cliona Howie Del Rio na májovom osemnástom Fore o ekoinováciách v Barcelone (18th Forum on Eco-innovation) zameranom na ekologické informačné schémy analyzovala prínos ekoznačky pre podnikateľské prostredie. A našla viacero konkurenčných výhod. „Environmentálne značky jednonačne pomáhajú zlepšovať kvalitu produktov, zabezpečujú rast produkcie, výrobky získavajú konkurenčnú výhodu na trhu, otvárajú nové exportné možnosti a spoločnosti vďaka nim získavajú body na dôveryhodnosti. Ekovýrobky pootvárajú dvere pre nových zákazníkov s ekologickým myslením a sú jednoznačným prínosom pre zefektívnenie výrobných procesov a efektivity v spoločnosti.“

Ekologické označovanie produktov a služieb (eco-labelling) funguje na európskom trhu už od sedemdesiatych rokov. Keď v roku 2012 OECD analyzovala rôzne typy národných i medzinárodných ekologických značení a informačných schém, narátala celkovo 544 rôznych samostatných systémov, ktoré fungujú vo svete. Takéto množstvo schém podľa OECD znižuje vážnosť nástrojov environmentálnej politiky a zbytočne mätie konzumentov.

Skúseností s používaním značiek, ktoré odkazujú na ekologickú minulosť výrobku a služby, ukazujú aj na nedostatočný záujem zákazníkov. „Aj keď povedomie spotrebiteľov v tejto oblasti vo všeobecnosti nie je na takej úrovni, ako by sme si želali, musíme s potešením konštatovať, že povedomie spotrebiteľov, predovšetkým mladšej generácie, rastie a rezort zaznamenáva z ich strany čoraz väčší záujem o „zelené“ produkty,“ tvrdí o ekologickom cítení slovenského zákazníka hovorca Ministerstva životného prostredia SR Maroš Stano. 

Jordi Bosacoma i Marquès je v barcelonskej chemickej spoločnosti environmentálnym manažérom. Prezrádza, že schéma pre environmentálne manažérstvo a audit EMAS im pomohla výrazne zefektívniť a zlacniť výrobu. Počas pätnástich rokov dokázala spoločnosť zredukovať produkciu odpadu o 35 percent a znížiť použitie palív o 37 percent. Napriek tomu medzi zákazníkmi nezaznamenali pozitívny odraz.

„Žiaden zákazník sa nás doteraz nepýtal na environmentálnu značku. Nikto sa nepýtal na ekologické dopady našej produkcie.“ Podobne skeptický je aj technický riaditeľ malého producenta čistiacich potrieb s jedenástimi zamestnancami Arturo Cardona. „Vydali sme sa na cestu ekologickej produkcie. No domáci zákazníci viac hľadia na cenu, ako na environmentálne dopady. Náš exportný záujem sa preto orientuje na ekologickejší škandinávsky trh.“

Aby sa produkt mohol pýšiť niektorou z ekoznačiek, musí prejsť nadštandardne prísnou procedúrou. Okrem tradičných výrobkov sa o ekoznačenie môžu uchádzať aj služby. Len v Dánsku vlastní environmentálnu značku EÚ až 11 kempov. Rovnako populárne je značenie aj v silne konkurenčnom hotelovom biznise.

Aj na Slovensku je už niekoľko spoločností, ktoré sa môžu o dôveru zákazníkov uchádzať apelom na ich ekologické povedomie. Na našom domácom trhu sa paralelne objavujú dve schémy. Vlastnú značku nazvanú Environmentálne vhodný produkt“ udeľuje envirorezort už od roku 1997. „V rámci národnej schémy bolo doteraz ocenených národnou značkou „Environmentálne vhodný produkt“ 23 spoločností, čo predstavuje 249 výrobkov a služieb. Týmto ocenením sa mohli a môžu pýšiť spoločnosti, ktorých výroba bola, respektíve je zameraná na produkciu textilných výrobkov, papierenských výrobkov, stavebných výrobkov,“ vymenúva Maroš Stano.

Dodáva, že na trhu rastie záujem aj o získanie označenia „Environmentálna značka EÚ“, kedysi nazývanej ako európsky kvet. „Najväčší záujem o získanie tejto značky prejavujú obvykle spoločnosti s aktívnym zahraničným obchodom. Od roku 2004 bolo touto značkou ocenených 6 spoločností, čo predstavuje celkom 15 produktov. V súčasnosti je v štádiu schvaľovania na MŽP SR licenčná zmluva s ďalším žiadateľom o značku EÚ na 121 papierenských výrobkov.“

V porovnaní s členskými krajinami Európskej únie ide o stále minimálny záujem. Podľa najnovšej aktualizácie malo k marcu 2015 logo zeleného kvetu už viac ako 44-tisíc produktov a služieb. Až 19 480 je z Talianska (44%), 5 460 z Francúzska (12%) a 2 881 zo Španielska (6%). Zo susedných krajín vlastní environmentálnu značku EU 1 132 poľských produktov a služieb, 884 maďarských a 594 rakúskych.

Viac..  Martin Hojsík: Zjemnenie deklarácie podpísanej na klimatickej konferencii v Glasgowe je sklamaním

O Branislav Koscelník

Avatar

Odporúčame pozrieť

klima

Ministerstvo životného prostredia víta začiatok diskusie ku kľúčovej klimatickej reforme EÚ

Európska komisia (EK) zverejnila dlho očakávaný legislatívny balík, ktorý nazvala Fit for 55. Jeho najdôležitejším …