EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Adam Šebesta: Nemyslím si, že by sme mali migrantov plošne odmietnuť

Adam Šebesta: Nemyslím si, že by sme mali migrantov plošne odmietnuť

Pracovné stretnutie s Adamom Šebestom na Bratislavskom hrade viedlo k zaujímavej diskusii. Adam od leta 2013 pôsobí ako generálny tajomník Paneurópskej únie na Slovensku. Paneurópa je prvá nadnárodná organizácia, ktorá presadzovala myšlienky európskej integrácie. Svoje aktivity spustila už v dvadsiatych rokov minulého storočia, v súčasnosti pomáha okrem iného integrovať krajiny západného Balkánu do EÚ. Jej slovenská pobočka pripravuje sériu interaktívnych seminárov na stredných školách po celom Slovensku. Študentom umožnia simulovať prijímanie legislatívnych aktov EÚ.

Preto mi nedalo a spýtal som sa Adama, ako hodnotí posledný summit v Rige?

Bol tak trocha plný „EÚ paradoxov“. Na jednej strane hovoríme o solidarite a rozširovaní únie, ale keď dôjde na lámanie chleba, únia má tendenciu držať sa pri zemi. Hoci sa malo hovoriť najmä o Východnom partnerstve, v praxi dominovali témy ako plánované referendum o vystúpení z únie vo Veľkej Británii a ekonomická kríza v Grécku. Iste, máme tu spoločnú deklaráciu o Východnom partnerstve, ale chýbajú v nej konkrétne myšlienky a úplne absentuje zmienka o ďalšom rozširovaní únie. Rusko v nej už nie je vykresľované ako všeobecný nepriateľ, únia sa stavia skôr do pozície akéhosi mediátora medzi Ukrajinou a Ruskom.

Signalizuje to možné zmeny vzťahov medzi EÚ a Ruskom?

Myslím, že to svedčí o postupnej normalizácii vzťahov. V Rige dominovali témy, ktoré mali z racionálneho hľadiska pre úniu vyššiu prioritu a týkali sa skôr jej samotného fungovania ako krajín Východného partnerstva. Nie som si ale istý, či tým únia vysiela dobrý signál voči svojim východným spojencom. Možno by čakali viac konkrétnej spolupráce a pomoci radšej než čítali titulky o Brixite.

IMG_1282

V írskom referende prešlo manželstvo osôb rovnakého pohlavia, čo to znamená pre Európu?

Európa je už tradične rozdelená na dva tábory: konzervatívcov a liberálov. Tieto dva prúdy bojujú vzájomným dialógom, čo Európu posúva pred. Môj osobný názor je, že pokiaľ tento inštitút nikomu neubližuje, ale skôr právne zjednodušuje život konkrétnym ľuďom, nie je dôvod byť proti. Dokonca sa týmto inštitútom ľudia približujú tradičným hodnotám, ktoré manželstvo predstavuje. Veď chcú byť verní jeden druhému do konca života.

Veď chcú byť verní jeden druhému do konca života.

Aké sú podľa teba najväčšie výzvy pre mladých ľudí v Európe?

Každý tretí mladý človek do dvadsaťpäť rokov je bez práce. Vyrastá nová stratená generácia. Na druhej strane ide o ľudí, ktorí dokážu pracovať s najmodernejšou technikou, používajú smartphony, komunikujú na sociálnych sieťach… Myslím, že digitalizácia a technologický rozvoj by mali byť pre úniu a mladých ľudí kľúčové. Musia byť ale nastavené tak, aby prinášali úžitok. To znamená, že by mali ponúknuť kvalitnejšie vzdelanie, napríklad vďaka využitiu informačných technológii počas výučby. Alebo by mali pomáhať efektívnejšie informovať o možnostiach práce a vzdelania v rámci celej EÚ – veď možností je veľa, len ľudia o nich často nevedia.

Viac..  Martin Häusling: Nová legislatíva EÚ o pestovaní a produkcii biopotravín prinesie veľa výhod

Čo pre teba znamenajú slová „solidarita“ a „tolerancia“?

Solidarita a tolerancia sú základné hodnoty, na ktorých by mala stavať európska spoločnosť. Lenže nestačí ich len deklarovať, treba konať. Súvisí to aj s prerozdelením migrantov alebo pomocou krajinám Východného partnerstva. Iste, tieto krajiny majú obrovské problémy s korupciou. Ale ako ich únia pomáha odstraňovať? Solidárni sme len vtedy, ak niekomu aktívne pomáhame.

Európska komisia navrhuje prerozdeliť viac ako 40 000 imigrantov. Získa dostatočnú podporu od členských štátov?

Je trocha paradoxné, že proti prerozdeleniu sú krajiny ako Slovensko, ktoré majú v rámci únie najnižšie percentá migrantov. Chápem obavy premiéra, že vo veľkej skupine migrantov môžu byť aj radikáli. Ale to je ako keby ste zakázali cestovať všetkým cudzincom na Slovensko –  lebo veď je pravdepodobné, že aj medzi nimi budú nejakí páchatelia trestných činov. Skôr by som si vedel predstaviť takú reakciu vlády, že si nastavíme kritické zrkadlo a celú migračnú politiku preformulujeme. Prečo máme najmenej migrantov z celej EÚ? Zrejme by tu mnohí migranti nenašli vytúžený domov.

IMG_1220

Slovensko čelí vysokej nezamestnanosti a veľkej miere chudoby.

Presne o to ide, veď aj preto tu veľa migrantov nezostáva. Kvalitnejší život nájdu v Rakúsku alebo Nemecku. Vláda by mala tento problém vnímať skôr ako vnútorný problém Slovenska a systematicky napomáhať zvyšovaniu životnej úrovne a kvalite vzdelania. Slováci v minulosti migrovali vo veľkých vlnách, prišli sme tak o celé generácie vzdelaných ľudí. Títo ľudia ale našli v zahraničí uplatnenie. Nemyslím si, že by sme mali plošne migrantov odmietnuť.

Pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk spracoval Miroslav Hajnoš

 

O Miroslav Hajnoš