Záborská: S antibiotikami to preháňame, vytvárame rezistenciu na infekcie

Čoraz viac pacientov odchádza po hospitalizácii v slovenských nemocniciach s infekciami. Paradoxne sú to choroby, ktoré pred prijatím na oddelenia nemali. O nebezpečných antibiotikách, nezodpovednosti zdravotných pracovníkov, ale aj laksnosti niektorých rodičov hovorí europoslankyňa Anna Záborská. 

Rozmáha sa u nás problém s infekciami. V minulosti to tak však nebolo, čo sa zmenilo?

V podstate tie infekcie boli medzi nami vždy. Znásobil sa len ich počet a viac sa to rozšírilo do zdravotých zariadení a tým aj medzi ľudí. Je to preto, že mnoho dlhodobo ležiacich pacientov je udržiavaných pri živote umelo. Sú niekoľkokrát oživovaní a existujú len vďaka prístrojom, ktoré im zabezpečujú základné telesné funkcie, aj keď oni už nevládzu. Vytvárajú priaznivé prostredie pre šíriace sa infekcie. A pritom, prirodzená smrť by pre nich bola veľakrát vykúpením.

Také rapídne rozšírenie infekcií však nemôže súvisieť len s tým…

Už desaťročia sa úplne nezmyselne používajú a predpisujú antibiotiká. Je u nás nadužívanie antibiotík, pretože každý chce byť hneď fit a schopný opäť fungovať. Rodičia neostanú na maródke s deťmi, pretože ich zamestnávateľ ženie späť do práce. A vtedy sa predpisú antibiotiká aj tam, kde nie sú potrebné. Práve tým vytvárame silnú rezistenciu na účinné lieky. Baktérie sa stávajú odolné voči liečivým zložkám. Zároveň nedodržiavakú dávkovanie liekov a dobu ich užívania. Vyvíjame nové a nové antibotiká a zároveň vyrábame novú a novú rezistenciu na ne.

 

Veľký problém pochádza aj zo samotných nemocníc..

Mám možnosť porovnať oddelenia na Slovensku s oddeleniami v zahraničí, a už len ten prístup zdravotníckeho pomocného personálu sa nedá zrovnávať. V zahraničí, napríklad v Nemecku, sa dezinfikujú izby aj 3x denne, čistia sa, a to najmä tie, v ktorých sú dlhodobejšie hospitalizovaní pacienti. Veľa sa u nás šetrí, a čo je nahoršie, nezmyselne. Na veciach, ktoré môžu infekciám predísť. Veľakrát sa stáva, a to taktiež môžem poveadať z vlastnej skúsenosti, že ľudia hospitalizovaní pre niečo úplne iné, napokon odchádzajú z oddelenia s chorobami, ktoré chytili tam. Moja mama umrela na zápal pľúc, ktorý dostala až v nemocnici a som presvedčená, že keby boli dodržané všetky diagnostické procesy tak, ako mali byť, nedošlo by k tomu. Nechcem nikomu vstupova do svedomia, ale máme na Slovensku veľké rezervy najmä preto, že šetríme na nezmyselných veciach, ktoré by mohli zabrániť infekciám.

Ako by sa to dalo riešiť?

V prvom rade by riešenie malo byť komplexné. Myslím, že najjednoduchší spôsob by bolo zrýchliť a zefektívniť diagnostické a liečebné postupy v nemocniciach, priamo na oddeleniach. Nehospitalizovať pacienta príliš dlho, dbať na dostatok pomocného zdravotníckeho personálu, ktorý by sa staral o hygienu. Zároveň je dôležité nahlasovať zistené infekcie na Úrad pre verejné zdravotníctvo. Pretože až keď budú vykázané reálne čísla, budeme môcť zaviesť potrebné opatrenia na zvrátenie situácie.