EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Eduard Chmelár: TTIP ako frontálny útok na demokratické výdobytky
chmelár
Eduard Chmelár. PHOTO: redakcia/red/E.CH

Eduard Chmelár: TTIP ako frontálny útok na demokratické výdobytky

     Tento týždeň budú poslanci Európskeho parlamentu hlasovať o odporúčaniach k zmluve TTIP pre vyjednávačov Európskej komisie. Nebude to rokovanie nijako významné. Na rozdiel od členov Kongresu USA, ktorí minulý mesiac odmietli vyjednávací mandát pre prezidenta Obamu, ktorý by mu umožnil uzavrieť TTIP bez možnosti zákonodarcov zasahovať do tohto procesu, poslanci Európskeho parlamentu sú v celom procese iba štatistami a sú odkázaní väčšinou len na uniknuté dokumenty. Pritom Európa riskuje oveľa viac ako Spojené štáty. V hre je nielen samotný zmysel demokracie, ale aj zmysel zjednotenej Európy ako takej. Nie náhodou použil nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, americký expert Joseph Stiglitz tvrdé slová a nazval pripravované zmluvy pokusom o globálny korporatívny prevrat.

     Toto pomenovanie je pomerne presné. Keď som v januári minulého roka napísal vôbec prvý kritický článok o TTIP na Slovensku, prekvapilo ma, že o ňom takmer nikto nič nevedel, že sa ma dokonca poslanci parlamentu pýtali, čo to je – hoci rokovania o ňom v tom čase prebiehali už pol roka. Dnes ma ešte viac prekvapuje, že vášnivá diskusia sa zužuje len na TTIP. Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo je totiž len jedným ohnivkom v reťazi zmlúv, ktoré úplne zmenia povahu a rozloženie globálnej moci. V tomto kontexte je dôležité uvedomiť si, že všetky tieto zmluvy iniciovali Spojené štáty a že ich primárny význam nie je ekonomický, ale geopolitický. To, napokon, priznávajú aj samotné USA (viď známy výrok Hillary Clintonovej, že TTIP bude ekonomickým NATO), to nie je nič prekvapujúce – prekvapujúce je to, ako málo berú politici a analytici tento fakt do úvahy pri svojej argumentácii. Hlavným zámerom TTIP je odrezať Európsku úniu ekonomicky od Ruska – čo nie je v záujme Európy, ale Spojených štátov. Práve tak sa Spojené štáty usilujú uzavretím ďalšej zmluvy, TPP, odrezať krajiny pacifického regiónu ekonomicky od Číny. Moskva túto hru veľmi rýchlo prehliadla a urýchlilo založenie Eurázijskej únie. Peking zasa ohlásil projekt obnovenia Hodvábnej cesty. Problémom týchto spojenectiev nie je ani tak to, že sú rezignáciou na proces v rámci Svetovej obchodnej organizácie, v ktorej stroskotali rokovania o liberalizácii svetového obchodu. Problémom je najmä to, že namiesto globálnej spolupráce sľubovanej v deväťdesiatych rokoch sa vytvárajú ekonomické bloky s hrozbou obchodnej vojny, ktorá je na stupnici eskalácie konfliktu na 9. eskalačnom stupni, pričom 13. stupňom je už otvorená vojna. Keď pápež František minulý týždeň varoval, že cíti klímu vojny, bol neobyčajne výstižný.

     Tým sa však výpočet týchto zmlúv nekončí. EÚ vyjednáva s Kanadou o uzavretí dohody CETA, ktorá má veľmi podobné parametre ako TTIP, no ani zďaleka nevyvoláva také protesty ako zmluva so Spojenými štátmi. Zámer v plnej miere pochopíme, keď si do skladačky doplníme posledný diel, posledné písmenká z globálnej mocenskej tajničky: TISA – návrh Dohody o obchode v oblasti služieb. Za jeho zverejnenie vďačíme serveru WikiLeaks. Do tohto vyjednávania zapojili USA 50 krajín, chýbajú však celkom pochopiteľne štáty BRICSu (Brazília, Rusko, India, Čína a JAR). Celkom pochopiteľne preto, lebo skutočným cieľom týchto zmlúv je zastaviť ekonomický rozvoj spomínaných rivalov, ktorí by mohli ohroziť imperiálne postavenie Spojených štátov. Namiesto všeobecného mieru (ako o tom sníval Émerico Crucé už v roku 1623, keď vyslovil presvedčenie, že vzniku vojen zabráni celosvetová sloboda obchodných stykov a na jeho myšlienke stavalo aj paneurópske hnutie), namiesto spolupráce sa tak presadzuje v svetovom obchode rivalita a konflikt. Hlavnou hrozbou TISA však je, že v rámci liberalizácie finančných služieb odstraňuje aj tie nepatrné regulácie finančného sektoru, ktoré boli zavedené v dôsledku finančnej a ekonomickej krízy po roku 2008. Toto riešenie opäť posilňuje postavenie bánk a finančných špekulantov a na druhej strane poškodzuje bežných občanov. A ako zvyčajne, aj na tejto deregulácii globálnych trhov finančných služieb, ktorá má pokryť 68 percent svetového obchodu v službách, sa pracuje tajne.

     Jadro doterajšej diskusie o týchto zmluvách sa sústreďuje na ohrozenie európskych sociálnych a ekologických štandardov, čo je samozrejme vážna vec, ale trochu nám zakrýva podstatu. A tou je ohrozenie samotnej demokracie, ako aj príťažlivosti európskeho projektu. Priznám sa, že rozhodujúcim podnetom, prečo som sa začal venovať týmto dohodám, zvlášť TTIP, podrobnejšie, bolo nepríjemné déjà vu. Situácia mi pripomenula prípravu Multilaterálnej dohody o investíciách (MAI) z rokov 1997 – 1998, ktorej cieľ bol veľmi podobný: keby návrh prešiel, štát by bol postavený vo vzťahu ku globálnemu biznisu do pozície akéhosi nočného strážnika obmedzujúceho svoje právomoci na akýsi bezpečnostný servis pre korporácie. Utajovaný návrh MAI však unikol na internet a vyvolal taký škandál a vlnu odporu, ktorá viedla k vzniku alterglobalistického hnutia, že politické a finančné kruhy boli prinútené po prvý raz cúvnuť. Zdá sa teda, že hoci bola MAI vyhodená dvermi, vracia sa nám oblokom v oveľa sofistikovanejšej podobe. Druhým dôvodom bolo príliš veľa lží, do ktorých sa hneď od začiatku zamotali politici a vyjednávači. Pripomenulo mi to diskusie spred niekoľkých rokov o Bushovom pláne na vybudovanie globálneho protiraketového štítu, o ktorého dôvodoch sa vyfabrikovalo toľko absurdných klamstiev, že v priebehu jediného roka museli jeho obhajcovia desaťkrát meniť argumenty a v očiach ľudí sa úplne znemožnili.

Viac..  PESCO: Na Stálej štruktúrovanej spolupráci sa bude podieľať aj Slovensko

O Eduard Chmelár

Eduard Chmelár
Rektor Akadémie médií, politický analytik.

Odporúčame pozrieť

armada, vojaci

PESCO: Na Stálej štruktúrovanej spolupráci sa bude podieľať aj Slovensko

25 členských štátov Európskej únie sa právne zaviazalo k integrácii v oblasti obrany. Európsky parlament …