Rusko už nie je strategickým partnerom EÚ, tvrdia poslanci

Európska únia musí kriticky prehodnotiť svoje vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré sú výrazne poškodené v dôsledku zámerného porušovania demokratických zásad, základných hodnôt a medzinárodného práva zo strany Ruska prostredníctvom násilností a destabilizácie svojich susedov, uvádza sa v uznesení, ktoré v stredu schválil Európsky parlament. EÚ musí teraz podľa poslancov v reakcii na agresívnu a rozdeľujúcu politiku Ruska vypracovať núdzový plán založený na uplatňovaní tzv. mäkkej moci.

„Agresiou voči Ukrajine a anexiou Krymu priviedlo ruské vedenie naše vzťahy na rázcestie. Je na Kremli, aby sa teraz rozhodol, akou cestou sa vyberie – či cestou spolupráce, alebo prehlbujúceho sa odcudzenia,“ uviedol spravodajca uznesenia Gabrielius Landsbergis (EPP, LT).

„Som presvedčený, že ruskí občania, tak ako aj my všetci, chcú mier a nie vojnu. Zmena v Rusku môže prísť a príde zvnútra. Kým sa tak stane, musíme vyslať ruskému vedeniu jasný signál, že stojíme za obeťami jeho agresie a tými, ktorí sa zasadzujú za hodnoty, na ktorých je založená EÚ,“ dodal.

Parlament uznesenie schválil pomerom hlasov 494 (za): 135 (proti): 69 (zdržalo sa hlasovania).

Zachovanie jednoty EÚ v súvislosti s nezákonnou anexiou Krymu Ruskom a jeho priamym zapojením sa do vojny je podľa poslancov absolútnou prioritou. Parlament v tejto súvislosti vyzval členské štáty, aby sa vyhli dvojstranným vzťahom a dohodám, ktoré by túto jednotu mohli porušiť. Poslanci tiež podporili urýchlené vytvorenie silnej a na pravidlách založenej európskej energetickej únie, ktorá by prispela k posilneniu solidarity medzi členskými štátmi.

Viac zdrojov na boj proti ruskej propagande

Parlament vyzval Komisiu, aby bezodkladne vyčlenila primerané finančné prostriedky na konkrétne projekty zamerané na boj proti ruskej propagande a nepravdivým informáciám v EÚ a mimo nej a poskytla ambicióznejšiu finančnú pomoc pre ruskú občiansku spoločnosť. Poslanci zároveň vyjadrili znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a právneho štátu v Rusku a vyzvali na pokračovanie politickej a finančnej podpory zo strany EÚ pre ochrancov ľudských práv v krajine.

Zamedzenie vplyvu Ruska na demokracie v EÚ

Parlament vyjadril znepokojenie nad skutočnosťou, že Rusko sa stavia do pozície vyzývateľa medzinárodného demokratického spoločenstva a jeho na práve založenom poriadku a že podporuje a financuje radikálne a extrémistické strany v členských štátoch EÚ. Uznesenie požaduje od Komisie a členských štátov zriadenie koordinovaného mechanizmu, ktorý by monitoroval finančnú, politickú alebo technickú pomoc zo strany Ruska politickým stranám a iným organizáciám v rámci EÚ s cieľom posúdiť vplyv Ruska na politický život a verejnú mienku v EÚ. Komisia by tiež podľa poslancov mala vypracovať návrh legislatívy, ktorá by zaručila plnú transparentnosť financovania politických strán v EÚ zahraničnými subjektmi.

Ruská čierna listina: kontraproduktívna a škodlivá

Uznesenie odsudzuje ruskú čiernu listinu zakazujúcu 89 politikom a úradníkom EÚ vstup na územie Ruska a označuje ju za porušenie medzinárodného práva, univerzálnych noriem a prekážku transparentnosti. Podľa poslancov je tento akt kontraproduktívny a škodlivý pre už aj tak krehké komunikačné kanály medzi EÚ a Ruskom. Parlament tiež zdôraznil, že dotknuté osoby by mali byť informované o dôvodoch, pre ktoré je im odopretý vstup na ruské územie, a mali by mať právo odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu na nezávislom súde.

Viac..  M. Beňová: Obmedzenie práva veta by viedlo k prehlbovaniu sporov medzi členskými štátmi

Dlhodobá potreba konštruktívnych vzťahov

Parlament zastáva názor, že v dlhodobom horizonte je konštruktívny a predvídateľný vzťah medzi EÚ a Ruskom možný a v obojstrannom záujme žiaduci. Poslanci však zároveň upozorňujú, že uvažovať nad obnovením spolupráce možno len pod podmienkou, že Rusko bude rešpektovať územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny vrátane Krymu, začne v plnej miere napĺňať dohody z Minska a zastaví destabilizačné vojenské a bezpečnostné akcie na hraniciach členských štátov EÚ.

Vo štvrtok budú poslanci hlasovať o samostatnom uznesení o strategickej vojenskej situácii v oblasti Čierneho mora po nezákonnej anexii Krymu Ruskom.

Reakcie slovenských poslancov

„EÚ musí realizovať vo vzťahoch s Ruskom citlivú, no rozhodnú politiku. Vidíme nový rozkvet ruských mocenských ambícií a sme svedkami rôznych provokácií zo strany Ruska. EÚ musí mať rozhodné stanovisko, no mali by sme sa vyvarovať ostrého konfliktu,“ uviedol poslanec Pál Csáky (EPP, SK).

„Momentálne nie sme s Ruskom hodnotovo kompatibilní, Rusko vníma realitu okolo seba inými dioptriami. Postup EÚ voči Rusku musí byť jednotný, bez prednosti krátkodobým výhodám. V tomto kontexte je napríklad konanie slovenského premiéra presne proti tomuto postupu, najmä pri pokusoch o dohadovanie zmlúv v obrannom priemysle,“ uviedol poslanec Eduard Kukan (EPP, SK).

„Rusko zneužíva svoje energetické zdroje na politické účely a jeho destabilizačné správanie na Ukrajine je pre EÚ neprijateľné. Plne podporujem spoločný európsky postup na prevenciu akéhokoľvek šírenia ozbrojeného konfliktu v bezprostrednej blízkosti EÚ,“ uviedol poslanec Miroslav Mikolášik (EPP, SK).

„Situácia po anexii Krymu si vyžaduje jednotný postup v reakcii štátov EÚ. Ekonomické sankcie nie sú dokonalou, ale súčasne sú jedinou odpoveďou, ktorú dnes EÚ má. Zároveň je však potrebné viesť s Ruskou federáciou dialóg a usilovať, aby sa dodržiavali Minské dohody smerujúce k riešeniu konfliktu na Ukrajine,“ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, SK).

„Ruské vedenie si nepraje zlepšenie vzťahov s Európskou úniou. Najnovší zoznam nežiaducich osôb, vrátane europoslancov, a nová vlna propagandistického ťaženia sú toho jasným dôkazom. Európa na to môže odpovedať jedine utužením vzájomnej solidarity a pevným postojom voči prejavom agresie,“ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).

„Existuje podozrenie, že Rusko finančne podporuje niektoré radikálne európske politické strany. Preto vítam že súčasťou uznesenia je aj výzva Komisii pripraviť legislatívu, ktorá sprehľadní financovania politických strán v EÚ. Takáto úprava by mohla zvýšiť transparentnosť fungovania politických strán v členských štátoch,“ uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (ECR, SK).

O ram

Odporúčame pozrieť

Ivan Štefanec: Podporujem Ivana Korčoka

Prezidentská kampaň pred druhým kolom volieb je v plnom prúde. Svoju podporu kandidátom vyjadrujú rôzne …

Consent choices