EuropskeNoviny.sk
Polypropylénové vlákno, ktoré zabraňuje rozpadávaniu sa betónu, alebo kapilárne rohože v stenách, ktoré zabezpečia tepelnú pohodu bez vykurovania či klimatizácie. To sú dva perspektívne ekologické produkty vyvinuté na Slovensku. Napriek potenciálu má Slovenská republika v porovnaní s krajinami Európskej únie nízku inovačnú aktivitu a nachádza sa chvoste v eko-inovačnom indexe.
Udržateľný rozvoj, efektívne využívanie prírodných zdrojov, znižovanie emisií a hospodárne nakladanie s odpadom. Mnohé európske firmy si filozofiu ekologickej výroby osvojili a spoločne s vedeckými inštitúciami vyvíjajú technológie, použitie ktorých bude len minimálne zaťažovať životné prostredie. Investovať do ekologických riešení a technológii sa firmám oplatí nielen pre vylepšenie svojho „zeleného imidžu“. Šetrné zaobchádzanie so zdrojmi často prináša aj pozitívne ekonomické výsledky.
Najväčší svetový výrobca kobercov spoločnosť Interface ohlásila v roku 1994 cieľ známy ako Mission Zero. Zaviazala sa, že do roka 2020 eliminuje akýkoľvek dopad svojej výroby na životné prostredie. Dnes sa môže Interface Europe pochváliť 95-percentným využitím obnoviteľných zdrojov energie, 93-percentným poklesom spotreby vody, 98-percentným znížením skleníkových plynov a na skládky už nevyvážajú žiaden odpad. Spoločnosť, ktorá už získala viacero ekologických ocenení, je príkladom toho, že inovácie môžu viesť k obchodnému úspechu. A prinášajú aj nepriame benefity.
„Koľkí z vás by chceli pracovať vo fabrike na koberce alebo v cementárni? To neznie sexi. Ale koľkí z vás by chceli pracovať v spoločnosti s ekologickou filozofiou „Mission Zero“?“ opýtal sa riaditeľ spoločnosti zodpovedný za udržateľnosť Ramón Arratia účastníkov osemnásteho fóra o ekoinováciách v Barcelone. „To už znie inak,“ dodal.
Slávka Jurkovičová je v Slovenskej agentúre životného prostredia špecialistka na environmentálne technológie a ekoinovácie. Tvrdí, že Slovensko má preukázateľný inovačný potenciál, ktorého rast je však potrebné stimulovať a podporovať. Existuje viacero malých a stredných rýchlo rastúcich firiem s potenciálom stať sa lídrom v určitej oblasti podnikania.
„Tieto sa ale bez účinnej podpory len ťažko dokážu transformovať na nové produkty, patenty, konkurenčné výhody alebo pracovné miesta. Na druhej strane si treba uvedomiť, že Slovensko disponuje obmedzenými zdrojmi, ktoré sú zároveň využívané na množstvo rozdrobených cieľov,“ tvrdí Slávka Jurkovičová a dodáva, že podpora ekologických inovácií si vyžaduje stanovenie priorít a nástrojov zacielených na určité oblasti. „Medzi slabé stránky rozvoja ekoinovácií na Slovensku patria nedostatočné financovanie výskumu a vedy, nízky dopyt podnikového sektora po výsledkoch domáceho verejného výskumu a vedy a slabý dôraz na inovačnú politiku v rámci hospodárskych politík a jej koordinácia v rámci jednotlivých rezortov.“
Inovačná aktivita na Slovensku je nižšia v porovnaní s ekonomikami iných európskych štátov. Slávka Jurkovičová upozorňuje, že inovácie neprinášajú očakávaný pozitívny výsledok, ktorým by mala byť vyššia konkurenčná schopnosť slovenských podnikov. „Súčasný inovačný systém zlyháva vo svojej kľúčovej úlohe – v procese transformovania nových poznatkov na zdokonalené materiály, výrobky, procesy, technológie a služby.“
Od roku 2010 Európska únia zverejňuje ekoinovačnú výkonnosť členských štátov. V projekte The Eco-innovation Observatory je inovačná schopnosť Slovenskej republiky hodnotená ako veľmi nízka. V poslednom rebríčku z roku 2013 dosahuje výkonnosť slovenskej ekonomiky v oblasti ekoinovácií len 47 percent priemeru Európskej únie. Horšie skóre už dosahujú iba Cyprus, Poľsko a Bulharsko.
