Výbor pre práva žien momentálne prerokováva správu Anny Záborskej o uplatňovaní smernice z roku 2006, ktorá sa týka zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi. Ide o otázku povolania a zamestnania. Iba 12 štátov túto smernicu prenieslo do svojej národnej legislatívy, stále preto pretrváva napríklad výrazný rozdiel v odmeňovaní mužov a žien.
Čo hovorí správa
Na čo sa podľa spravodajkyne Záborskej v záujme zlepšenia situácie treba zamerať? Tu sú niektoré body, ktoré uvádza v návrhu správy k uplatňovaniu spomínanej smernice:
- porovnať celkový rozdiel v odmeňovaní mužov a žien zaznamenaný v jednotlivých odvetviach
- určiť základnú motiváciu žien bez ohľadu na ich vzdelanie a nadanie vybrať si pracovné miesto s nižšou trhovou hodnotou.
- brať do úvahy spojitosť medzi špecifickou úlohou žien ako opatrovateliek detí a ich ochotou prijímať nespravodlivé zaobchádzanie na trhu práce; zároveň zohľadniť význam neplatenej práce žien ako opatrovateliek a primerane uznať hodnotu tejto neplatenej práce
- odstrániť diskriminačné rozdiely v dôchodkoch
- vo všetkých členských štátoch zaviesť pojmy „rovnaká práca“ a „práca rovnakej hodnoty“
- zavedenie opatrení na zvýšenie transparentnosti miezd
- zavedenie bezplatnej právnej pomoci obetiam diskriminácie
K správe bolo podaných 160 pozmeňujúcich návrhov a hlasovať sa o nej bude budúci týždeň v Bruseli.
Dobrovoľnosť ruže neprináša
„Ak sa veci nechajú na dobrovoľnosti a nie sú k problému prijaté určité sankcie, tak sa procesy veľmi ťažko menia. Moje kolegyne z ľavicového spektra žiadajú prísne sankcie voči tým, ktorí nedodržiavajú rovnaké zaobchádzanie na pracovisku,“ hovorí Záborská a zároveň dodáva, že niektoré štáty, ako je napríklad Nemecko, berú takýto postup ako zasahovanie do vnútorných záležitostí. EÚ preto nemôže prijať žiadne sankcie, ktoré by zasahovali do pracovného práva v jednotlivých členských štátoch.