EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Richard Sulík o utečencoch: Čo musí EÚ spraviť dnes, aby to zajtra nebol jej najväčší problém

Richard Sulík o utečencoch: Čo musí EÚ spraviť dnes, aby to zajtra nebol jej najväčší problém

Každý jeden deň sa na južnom pobreží Európskej únie vyplavia stovky až tisíce utečencov, ktorí hranice prekročili ilegálne. Vo väčšine prípadov sú to ľudia z Afriky, ktorí utekajú za lepším životom.

Snahy upútať diskusiu na menšinu, povedzme obyvateľov Sýrie a medzi nimi osobitne na sýrskych kresťanov, ktorí utekajú pred vojnou, zastierajú skutočný problém. Za štyri roky prišlo zo Sýrie do EÚ 200 tisíc utečencov, toľko príde z Afriky podľa dostupných zdrojov aktuálne za štyri mesiace. Okrem toho, utečenec pred vojnou v Sýrii musel na svojej ceste do Európy prejsť aspoň jednou bezpečnou krajinou a keby mu išlo len o holý život, mohol ostať aj v nej.

Bavme sa teda o najväčšej skupine. O imigrantoch, ktorí prichádzajú do EÚ z Afriky (a odtiaľ väčšina z Líbye) a neutekajú pred vojnou. Väčšinou sú to mladí muži, ktorí si dokázali obstarať niekoľko tisíc dolárov na plavbu. Vedia, že v EÚ budú s vysokou pravdepodobnosťou žiť ilegálne, aj tak sa po určitej dobe budú snažiť dotiahnuť svoje rodiny. V prípade, že dostali azyl, majú na to dokonca zákonný nárok.

Nerobme si ilúzie o nejakom multi-kulti a integrácii. Zo skúseností západnej Európy vieme, že nie bezvýznamná časť imigrantov z Afriky a Blízkeho východu nemá záujem ani ambíciu sa zásadne meniť. Spravidla chcú pokračovať vo svojich afrických a arabských životoch, len v bezpečnom a bohatom európskom prostredí. Počnúc mešitami a končiac štvrťami v západnej Európe, kam sa domáci neodváži vkročiť.

Tiež si nerobme ilúzie o solidarite s africkými krajinami. Solidarita je, ak pomôžem susedovi opraviť dom, ktorý mu zhorel, ale solidarita nie je, ak sa nakazím aj ja, lebo ochorel sused. Afrika je priam nevyčerpateľný zdroj imigrantov a nejaký milión menej, obzvlášť mladých práceschopných mužov situáciu Afriky skôr zhorší ako zlepší. Avšak v takej Európe sú mladí práceschopní muži vo veľkej miere nezamestnaní, lebo nemajú vzdelanie a pridaná hodnota, ktorú dokážu vytvoriť, je nižšia ako minimálna mzda. Áno, mohli by sme povedať, že budeme brať len vzdelaných, ale potom Afrike ešte viac škodíme – odčerpáme práve tých ľudí, ktorých sa podarilo vzdelať a ktorí by mali rozvíjať svoje krajiny.

Aj Slováci, ktorí pred vyše sto rokmi emigrovali do Ameriky, boli vo väčšine prípadov nevzdelaní. Ale tam ich čakala robota, lebo Amerika potrebovala obsadiť milióny nekvalifikovaných pracovných miest. Práve tých má dnes Európa omnoho menej, lebo v rámci globalizácie došlo k ich presunu do Číny, Indie, Vietnamu. Namiesto toho čaká imigrantov bariéra vo forme minimálnej mzdy. Čo dokáže Európa imigrantom ponúknuť sú v prvom rade sociálne dávky.

Akékoľvek výčitky ohľadne kolonializmu sú rovnako bezpredmetné. Po prvé, je to minulosť, to môžeme rovno argumentovať aj tureckými nájazdmi na Európu. Po druhé, Slovensko nikdy nič nekolonizovalo, ešte aj ten kus morského dna bohvie kde je nám na nič. Po tretie, krajiny, ktoré boli kolonializované, si dnes nežijú horšie ako tie, ktoré kolonializované neboli.

Nevpustiť ilegálnych imigrantov na územie štátu je plne legitímne a nijak v rozpore s liberalizmom. Deliť sa so všetkými o všetko nie je liberalizmus, ale komunizmus. Takže: snahy utečencov dostať sa ilegálne do EÚ sú pochopiteľné, ich odmietnutie zo strany EÚ je však plne legitímne. A práve toto poznanie je podstata riešenia.

Aké je riešenie?

Ako prvé musí EÚ dôsledne utesniť svoje hranice. To robia aj iné slobodné krajiny, napr. Austrália, či USA. EÚ má za účelom ochrany vonkajších hraníc zriadenú agentúru Frontex, no so smiešnym rozpočtom sto miliónov € a 300 zamestnancami. Na nezmyselné dotácie do poľnohospodárstva, ktoré ničia slovenských poľnohospodárov dáva EÚ 400 (slovom štyristo) krát viac. Práve zrušenie dotácií do poľnohospodárstva by zvýšilo šance afrických producentov umiestniť svoje agro-produkty na európskych trhoch. To by bola skutočná pomoc Afrike. Lenže EÚ to dlhé roky robila naopak. Miliardovými dotáciami podporovala export svojich agro-produktov do Afriky, až tam mnoho výrobcov zaniklo. Toľko na tému pokrytectvo EÚ.

Okrem agentúry Frontex sú tu aj členské štáty EÚ, v prvom rade Grécko a Taliansko. Grécko má jednu z najväčších armád v EÚ (pre porovnanie, Grécko je raz tak väčšie ako Slovensko, má ale 10 krát viac vojakov), medziiným 100 vojnových lodí. Taliansko má 50 vojnových lodí. Ale južnú hranicu EÚ chráni možno desať. Inými slovami, nasadenie armády na ochranu hraníc nesmie byť ani náhodou tabu. Všetci utečenci „vylovení“ z mora (jedno akým spôsobom a jedno kde) budú bezpečne prevezení do centrálneho utečeneckého tábora, pozri ďalší bod.

Ako druhé, si EÚ musí prenajať územie v Líbyi alebo inom štáte severnej Afriky, na ktorom zriadi jeden veľký centrálny utečenecký tábor. Tam budú sedieť európski sudcovia, ktorí individuálne rozhodnú o každej jednej žiadosti o azyl. Tábor bude samozrejme pod ochranou EÚ a teda aj vojnoví utečenci budú v ňom v bezpečí. Ak žiadateľovi bude azyl priznaný, môže vycestovať do krajiny EÚ svojho želania. Bezpečne lietadlom a nie na gumenom člne. Ak bude azyl zamietnutý, žiadateľ musí tábor opustiť. Náklady na tábor si budú solidárne deliť všetky krajiny EÚ.

Po tretie, ak bude existovať exteritoriálny utečenecký tábor, môžu sem členské štáty previesť ilegálnych imigrantov, ktorých zadržia na svojom území. Neprichádza do úvahy, aby ilegálni imigranti robili chaos ako v Calais. Toto je jediná možnosť, ako zabrániť rozpadu Schengenu. Už dnes napríklad kontroluje rakúska polícia hranice s Talianskom a ľudí bez dokladov vracia späť do Talianska. Je len otázkou času, ak to začnú robiť niektoré krajiny dôsledne a Schengenská zmluva bude existovať len na papieri.

Ak EÚ nedokáže tých, ktorí sa tu nachádzajú ilegálne, dostať mimo EÚ, ukazuje prevádzačom, že ich taktika funguje a miliardové zisky sú veru silný motív. Môžeme im habať gumené člny, koľko chceme, vyrobia si nové. Akurát podporíme výrobu gumených člnov v severnej Afrike. Na stránke www.w2eu.info (alebo w2eu.info) vidieť, že informácie podporujúce nábor ďalších imigrantov tiež nie sú problém.

Riešením rozhodne nie sú kvóty na utečencov, o tom som písal už minule. Tých 40 tisíc, ktorí majú akože byť prerozdelení a z ktorých 800 má prísť na Slovensko, je len začiatok. Na základe mojich skúsenosti s EÚ tvrdím, že sa jedná o Bruselskú salámovú metódu, presne ako pri Grécku. Teraz je to len 800, čoskoro to bude viac, stačí si v Denníku N prečítať odpoveď na otázku „čo ak ich bude viac?“:

Podľa Andreja Králika zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku by mala Komisia do konca roka vypracovať nový návrh prerozdelenia. Ak by sa podobná kríza opakovala (alebo by pretrvala dnešná), nový mechanizmus prerozdelenia by už fungoval automaticky, podľa vopred daných kritérií.

Takže „nový mechanizmus prerozdelenia by už fungoval automaticky“. Myslím, že táto veta ďalší komentár nepotrebuje.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil europoslanec Richard Sulík.

Viac..  Vladimír Maňka: Stále očakávam, že niekto rozumný v Británii spraví nové referendum o brexite

O Richard Sulík

Richard Sulík
Predseda strany Sloboda a Solidarita, poslanec Európskeho parlamentu vo frakcii ECR.

Odporúčame pozrieť

Jourova, Timmermans

Európska komisia posilňuje ochranu oznamovateľov v celej EÚ

Nedávne škandalózne prípady, ako Dieselgate, Panama Papers, LuxLeaks alebo prebiehajúce odhalenia súvisiace so spoločnosťou Cambridge …