Takto bude vyzerať eurozóna v najbližších rokoch, pozrite si veľký plán Bruselu

Lídri Európskej únie predstavili správu o posilnení hospodárskej a menovej únie. Táto správa  sa neformálne označuje aj ako Správa piatich predsedov. Vypracoval ju predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v úzkej spolupráci s predsedom samitu eurozóny Donaldom Tuskom, predsedom Euroskupiny Jeroenom Dijsselbloemom, prezidentom Európskej centrálnej banky Marion Draghim a predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom.

Predseda EK Juncker v tejto súvislosti uviedol: “Euro je spoločnou menou 19 členských krajín EÚ a viac než 330 miliónov občanov. Je to niečo, na čo môžeme byť hrdí. Je to niečo, čo Európu chráni. Ale tiež je to niečo, čo by mohlo fungovať lepšie. Naša hospodárska a menová únia nie je dokončená a keď som nastupoval do funkcie, dal som sľub skonsolidovať a doplniť opatrenia, ktoré sme prijali počas krízy a zabezpečiť, aby sa stali sociálne spravodlivejšími a aby sa posilnila ich demokratická legitimita. Predstavili sme spoločnú víziu. Svet nas sleduje a potrebuje vedieť, ktorým smerom pôjdeme. Dnes sme predstavili náčrt menovej integrácie tak, aby sme ju mohli posunúť do finálnej destinácie.”

V Správe pod názvom: “Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe” sa uvádza, že k pokroku musí dôjsť na štyroch frontoch: po prvé, smerom k skutočnej hospodárskej únii, ktorá zabezpečí, aby každé hospodárstvo disponovalo štrukturálnymi prvkami na to, aby mohlo v menovej únii prosperovať. Po druhé, smerom k finančnej únii, ktorá zaručí integritu našej meny v celej menovej únii a zvýši mieru spoločného rozdelenia rizika so súkromným sektorom. To znamená dobudovanie bankovej únie a urýchlenie únie kapitálových trhov. Po tretie, smerom k fiškálnej únii, ktorá prinesie tak fiškálnu udržateľnosť, ako aj finančnú stabilizáciu. A napokon smerom k politickej únii, ktorá poskytne základ pre všetky uvedené aspekty prostredníctvom skutočnej demokratickej zodpovednosti, legitimity a posilnenia inštitucionálneho základu.

Všetky štyri únie sú závislé jedna od druhej. Preto sa musia rozvíjať paralelne a všetky členské štáty eurozóny musia participovať na všetkých uvedených úniách. V každom prípade platí, že pokrok sa dosiahne len prostredníctvom postupných krátkodobých a dlhodobých opatrení, ktoré však treba nevyhnutne stanoviť a schváliť už dnes. Krátkodobými opatreniami sa zvýši dôvera iba v súčasnej dobe; ak však budú začiatkom rozsiahlejšieho procesu, budú akýmsi mostom smerom k úplnej a skutočnej HMÚ. Po mnohých rokoch krízy musia vlády a inštitúcie občanom a trhom preukázať, že eurozóna dokáže viac než len prežiť. Musia si uvedomiť, že eurozóna chce prosperovať.

Táto dlhodobejšia vízia si vyžaduje, aby opatrenia prijímané v krátkodobom horizonte boli ambiciózne. Ich prostredníctvom sa teraz Európa musí stabilizovať, pričom musia pripraviť pôdu na komplexné dobudovanie európskej architektúry v strednodobom horizonte. Tento proces bude nevyhnutne znamenať, že časom sa bude o zvrchovanosť deliť čoraz viac krajín. Napriek nepopierateľnej dôležitosti hospodárskych a fiškálnych pravidiel a ich dodržiavania platí, že druhé najväčšie hospodárstvo sveta nemožno riadiť iba formou spolupráce založenej na pravidlách. Aby sa eurozóna mohla postupne rozvinúť na skutočnú hospodársku a menovú úniu, bude potrebné prejsť od systému pravidiel a usmernení pre vnútroštátnu tvorbu hospodárskej politiky k systému, ktorý sa bude vyznačovať väčšou mierou zdieľania zvrchovanosti medzi spoločnými inštitúciami, z ktorých väčšina už existuje a môže túto úlohu postupne plniť. V praxi by si to od členských štátov vyžadovalo, aby prijímali stále väčšiu mieru spolurozhodovania o prvkoch svojich príslušných vnútroštátnych rozpočtov a hospodárskych politík. Po úspešnom dokončení procesu hospodárskej konvergencie a finančnej integrácie by sa vytvorila tá správna pôda pre určitú formu verejného rozdelenia rizika, ktorú by zároveň muselo sprevádzať posilnenie demokratickej účasti a zodpovednosti na vnútroštátnej i európskej úrovni. Takýto postupný prístup je nevyhnutný, pretože určité ambicióznejšie opatrenia si vyžadujú zmenu nášho súčasného právneho rámca EÚ – niektoré viac než iné – ako aj významný pokrok z hľadiska hospodárskej konvergencie a harmonizácie právnych predpisov vo všetkých členských štátoch eurozóny.

Viac..  Ministerstvo investícií chce aj cez eurofondy urýchliť štart premeny hornej Nitry

Táto správa má dva ciele: stanoviť prvé kroky a poskytnúť jasnú orientáciu pre dlhodobejšie opatrenia. Tento proces sa uskutoční v dvoch po sebe nasledujúcich fázach:

Fáza 1 (1. júl 2015 – 30. jún 2017): V tejto prvej fáze budú inštitúcie EÚ a členské štáty eurozóny vychádzať z existujúcich nástrojov a zabezpečia čo najlepšie využívanie existujúcich zmlúv. V skratke to znamená zvýšenie konkurencieschopnosti a štrukturálnej konvergencie, dobudovanie finančnej únie, dosiahnutie a udržanie zodpovednej fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni i na úrovni eurozóny a posilnenie demokratickej zodpovednosti.

Fáza 2: V tejto druhej fáze („dobudovanie HMÚ“) sa dohodnú konkrétne opatrenia ďalekosiahlejšej povahy na dobudovanie hospodárskej a inštitucionálnej architektúry HMÚ. V tejto druhej fáze sa konkrétne dosiahne to, že proces konvergencie sa stane záväznejším prostredníctvom súboru spoločne dohodnutých referenčných kritérií konvergencie, ktoré by mohli dostať charakter právneho predpisu. Významný pokrok smerom k týmto normám – a ich nepretržité dodržiavanie hneď, ako budú dosiahnuté – to by patrilo medzi podmienky, ktoré by každý členský štát eurozóny musel splniť, aby sa počas tejto druhej fázy mohol zapojiť do mechanizmu absorpcie otrasov v eurozóne.

Záverečná fáza (najneskôr do roku 2025): Na konci druhej fázy a po úplnom vykonaní všetkých krokov by rozsiahla a skutočná HMÚ mala byť stabilným a prosperujúcim miestom pre všetkých občanov členských štátov EÚ, ktoré využívajú spoločnú menu, pričom pre ostatné členské štáty EÚ by bola atraktívnym miestom, ku ktorému by sa chceli pripojiť, keď na to budú pripravené.

 

O ram

Avatar

Odporúčame pozrieť

ekonomika

Koronakríza zasiahla slovenskú ekonomiku menej, než sa čakalo. Horšie je na tom eurozóna

SLOVENSKO/EÚ / Koronakríza zasiahla slovenskú ekonomiku menej, než sa čakalo. V druhom štvrťroku sa totiž …