EuropskeNoviny.sk
Asi ako motiváciu spomenul Juncker Grécku možnosť získať 35 miliárd eur pomoci do roku 2020. Tento balíček je tak trocha záhadný, špekuluje sa, či myslel peniaze zo štrukturálnych fondov, alebo snáď z tzv. Junckerovho balíčka, alebo snáď z oboch. Tak či tak, táto informácia nevyvolala veľa vzrušenia, v Grécku sa rozhoduje o zajtrajšku, nie roku 2020. Šanca na dohodu sa vraj rovná zázraku, ale takých zázrakov sme už zopár zažili.
Grécko padá, ale karavána ide ďalej. Spolok „5 prezidentov“ (áno, toľko ich v EÚ je – šéf Komisie Juncker, predseda európskej rady a prezident Samitu eurozóny Tusk, prezident Eurogroup Dijsselbloem, prezident ECB Draghi a prezident parlamentu Schulz) vydal správu o pokračovaní v integrácii eurozóny. Ten predpokladá napríklad vytvorenie spoločnej európskej pokladnice. Plán má tri fázy. A pozor, dobrá správa – fáza 3 (má sa dosiahnuť najneskôr do roku 2025) sa nazýva Finálna a jej dosiahnutie bude znamenať, že „hlboká a skutočná európska monetárna únia bude znamenať stabilné a prosperujúce miesto pre všetkých obyvateľov štátov Eurozóny.“ Konečne, už sa neviem dočkať!
Odchod Grécka je podľa Le Pen jasný, pravdepodobný vidí aj rozpad celej Eurozóny
Oveľa menšími krôčkami sa pohla téma Brexitu. V Dánsku sa nečakane spojila euroskpetická a pro-európska opozícia a chcú podporovať Britániu vo vyjednávaní reformy EÚ. No zjavil sa aj nový termín – Frexit. Marine Le Pen, ktorá patrí medzi čierne kone francúzskych prezidentských volieb 2017, v čerstvom interview nešetrila kritikou eurozónu. Odchod Grécka je podľa nej jasný, pravdepodobný vidí aj postupný rozpad celej Eurozóny. „Budem Madame Frexit, ak nám EÚ nevráti späť našu monetárnu, legislatívnu, teritoriálnu a rozpočtovú suverenitu,“ prehlásila.
Že by Francúzsko stálo na začiatku aj konci projektu Eura? To sotva, ale zase – kto tu dnes čo garantuje?
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
