EuropskeNoviny.sk
Europoslanci na plenárnom zasadnutí schválili stratégiu rodovej rovnosti. Podľa europoslankyne Jany Žitňanskej však samotná správa neprinesie nič nové, pred prijímaním ďalšej legislatívy apeluje na naplnenie už stanovených cieľov.
Aké sú závery zo schválenia stratégie rodovej rovnosti?
Nie je to síce právne záväzná norma, ale je to dokument, na ktorý sa poslanci môžu odvolávať pri príprave ďalších návrhov. Je mi ľúto, že neprešiel alternatívny návrh, ktorí pripravila skupina ľudovcov. Aj keď nebol úplne ideálny, podrobnejšie zachytával problémy, či už nerovnaké odmeňovanie žien pri vykonávaní tej istej činnosti, potrebu zriaďovania jaslí, ale zaoberal sa aj otcovskou/rodičovskou dovolenkou. Viac riešil reálne problémy ako sa zaoberal ideológiami.
V čom vidíte najväčší problém?
Parlament ignoruje fakt, že sú politiky, v ktorých sú členské štáty zodpovedné. Stále sa snaží pretlačiť do národných politík nejaký ideálny vzor ženy, ako by sa mala správa. My zastávame názor, že práve členské štáty vzhľadom na kultúrne aj historické faktory, vedia lepšie nastaviť podmienky pre ženu tak, aby sa mohla realizovať.
Boli to práve kontroverzné témy, ktoré zasahujú do právomocí členských štátov a ktoré rozdelili parlament na dva tábory?
V parlamentne sa zhodneme na tom, že postavenie žien nie je ideálne ani v krajinách EÚ. Zaslúžia si lepšie podmienky na zosúladenie pracovného života s rodinným. Názory sa rozchádzajú v otázke či by o týchto podmienkach mala rozhodovať únia, alebo to ponecháme na členské štáty. Druhou spornou líniou sú etické otázky, ako napríklad právo na potrat, kde majú konzervatívci a liberáli odlišné pohľady. Môj názor je dlhodobo známy – právo na potrat nie je ľudské právo. Čiže aj toto je jeden z dôvodov, prečo som nemohla hlasovať za túto správu.
Spomínali ste alternatívnu správu. V čom sa líšila od tej schválenej?
Bola podstatne kratšia, a to je vždy v europarlament dobré, pretože niektorí kolegovia majú tendenciu zahlcovať dokumenty redundantnými vetami. Snažila sa dať do popredia čo ženy naozaj trápi, napríklad, že nemajú možnosť rovnako sa venovať kariére a rodine ako muži. Viac sa zameriavala na napĺňanie reálnych potrieb žien.
Schválená správa hovorí o stratégiách po roku 2015. Je prijatie tejto správy posunom vpred?
Občas mám pocit, že niektorí politici si myslia, že čím viac stratégií a dokumentov schvália, tým sa situácia vyrieši. Realita je ale úplne iná. Čiže táto správa z môjho pohľadu neposúva dopredu nič. Ocenila by som skôr naplnenie toho, čo sme už dávno prijali, aby boli dostupné jasle, aby ženy mali možnosť pracovať na polovičný úväzok, aby nemuseli na pohovoroch čeliť otázkam či plánujú tehotenstvo. Máme síce prijatých množstvo odporúčaní, napriek tomu sa tieto veci u nás dejú.
Bolo potrebné mať viac výsledkov z praxe pred prijatím tejto správy?
Dôležité je, aby sme sa viac pozerali na jednotlivé potreby žien v konkrétnych krajinách. My sme na úplnej inej úrovni ako napríklad severské štáty. Nestavajme si latku úplne vysoko, ak my na ňu ani nedovidíme. Slovensko si potrebuje vyriešiť základné problémy, teda. Naplňme teda najprv to, čo sme si zadefinovali a neskôr sa môžeme posunúť ďalej. Keď nie sú naplnené, úplne základné veci, je zbytočné sa venovať ďalším a ďalším problémom. Potom sa zbytočne zahltíme legislatívou, ktorá nakoniec nebude účinná.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Jana Žitňanská.
