EuropskeNoviny.sk
Som za solidaritu – solidaritu Grécka voči euru. Skladať sa Grécku na splátku pre IMF v rámci eurozóny je proti záujmom Grécka samotného.
Štáty si platia členské v rôznych kluboch. Jedným z najpopulárnejších je Medzinárodný Menový Fond (IMF). IMF poskytuje pôžičky krajinám v krízach, keď im už žiadna iná inštitúcia požičať nechce, a to s účelom pomôcť, nie zarobiť.
Keď daný štát IMF zneužije a nezaplatí dohodnutú splátku načas, spustí sa mechanizmus ochrany ekonomík ostatných členských štátov – stopnú sa nevyčerpané požičky, začnú sa sťahovať zahraničné investície, atď.
V neposlednom rade začne padať mena. Zhorší sa kurz eura voči americkému doláru, či čínskemu renminbi. Zníži sa tým naša kúpyschopnosť – jedno koľko hodín si odmakáme v práci. Euro nemôže byť o prerozdeľovaní dlhov, ale o zdieľaní hodnôt a zodpovednom prístupe každého štátu eurozóny k svojím záväzkom. Spoločná mena štátov Európskej únie bude silná len vtedy, keď nebude vydierateľná jej vlastnými uživateľmi – napríklad v prípade, že sa vydajú na cestu budovania socializmu (rozumej na cestu zdierania vlastných občanov samozvanou politickou kastou).
Ak krajiny eurozóny zaplatia za Grécko aj nadchádzajúcu splátku, otvoria dvere vydieraniu k zaplateniu ďaľších splátok. Pritom o výške pôžičky IMF Grécku eurozóna vôbec nerozhoduje. Inými slovami, ich pôžička nemusí mať konca, a tým pádom naša podpora životnej úrovne gréckych dôchodcov a nezamestnaných tiež nemusí mať konca.
Argument, že grécka ekonomika sa rýchlo zotaví a gréci potrebujú len čas, je minimálne naivný. Grécka ekonomika potrebuje reformy, ako napríklad nevyplácať dôchodky občanom, ktorí sú po smrti. Ubehlo päť rokov a problém sa len zhoršil. Je načase zvážiť skutočné prijateľné riešenia:
#1 Grécko sa začne správať zodpovedne, použije vlastné zdroje a prípadne si na splátku pre IMF požičia od vlastných oligarchov a občanov – napríklad cez dlhopisy. Jednoznačne najlepšie riešenie pre samotných grékov. Verejnosť ho v nedávnych parlamentných voľbách odmietla, no na správnu vec nikdy nie je neskoro.
#2 Grécko vystúpi z eurozóny, keďže odmieta solidaritu voči euru a odmieta uplatniť zodpovedný prístup k svojím zaväzkom. Nezodpovedné správanie sa voči vlastnej mene by malo na euro minimálny vplyv.
#3 Splátku 1.5 miliardy eur nepriamo (formou investícií) zaplatí Čína. Premiér Li už navštívil Grécko a stretol sa aj s Donaldom Tuskom, prezidentom Európskej rady a Jean-Claude Junckerom, prezidentom Európskej komisie. (Dôležitých slovenských europoslancov obišiel.) Čína má skutočný ekonomický záujem na silnom eure a jednotnej Európe. Európska únia je pre Čínu najväčším obchodným partnerom. Ekonomika Číny spomaľuje a zníženie objemu obchodu s Európou následkom zdraženia čínskej meny by bol väčší problém, ako bankrot Grécka sám o sebe. Grécko je zároveň nevyhnutnou súčasťou čínskeho plánu novodobej “hodvábnej cesty”, a čínski investori, najmä v oblasti infraštruktúry, nahrádzajú odchádzajúce investície z iných krajín.
Zvážme aj takú možnosť, že Grécko sa dohodne na zaplatení splátky IMF s Ruskom, čo by viedlo k značným geopolitickým zmenám – minimálne v Európe. Rusko nemá záujem obchodný, ale mocenský. Grécko by tým pádom malo byť vylúčené rovno z dvoch klubov – eurozóna a Európska únia. Nejde o peniaze, ide o rebríček hodnôt…
PS: Poučme sa z príkladu Grécka, keď už nie z vlastnej skúsenosti. Voliť prícucov, krikľúňov a populistov bez skutočného záujmu o prospech spoločnosti a bez základnej znalosti ekonomiky je vždy cesta dole kopcom…
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Richard Marko.
