EuropskeNoviny.sk
Už o 246 dní spozná Slovensko odpovede na niekoľko závažných otázok o svojej politickej budúcnosti. Voľby do NR SR totiž rozhodnú nielen o tom, kto a za akých okolností bude riadiť ďalší vývoj slovenskej spoločnosti, ale aj o tom, kto a s akými možnosťami bude na tento vývoj dozerať. Jednoducho povedané občania rozhodnú kto zostaví vládu, ale aj kto a s akou silou bude z opozície a predkladať alternatívne návrhy. Ako to už v demokracii býva zvykom, toto rozhodnutie by malo byť priamo podmienené výsledkami práce aktuálnej vlády a perspektívami, ktoré ako alternatívu ponúka opozícia.
Vzhľadom na fakt, že hlas a sila päť miliónovej krajiny bola v zahraničí doposiaľ priamo úmerná búrke v pohári vody, adekvátnu pozornosť si zo strany slovenského voliča počas kampane zasluhovali zahraničnopolitické témy. A to napriek tomu, že to bola práve zahraničnopolitická téma ktorá vládu Ivety Radičovej predčasne ukončila. Ako ukazuje aktuálna grécka realita, celkom zbytočne. A práve vývoj od začiatku minulého roka naznačuje, že to môžu byť Rusi na Ukrajine, Grécky premiér a občania, ilegálni migranti, či fanatici z tzv. Islamského štátu, ktorí môžu rozhodnúť budúcoročné slovenské voľby.
Práve od ilegálneho anektovania Krymu Ruskou federáciou a začiatku konfliktu na Ukrajine totiž čelíme niečomu, na čo doposiaľ Slovensko nebolo v zahraničnopolitickej oblasti zvyknuté. Kým v súvislosti s top témami dvoch posledných desaťročí, vstupom do EÚ a NATO, panovala na politickej scéne až na malé výnimky takmer politická idylka, konflikt na Ukrajine výrazne rozdelil spoločnosť na dva nezmieriteľné tábory a zahltil mediálny priestor tak, ako žiadna iná vnútropolitická udalosť. Podobný vývoj možno vnímať pri mimoriadne komplexných témach ilegálnej imigrácie či gréckeho bankrotu a vystúpeniu z Eurozóny. Viem si predstaviť, že rovnaký vývoj nastane aj v okamihu, kedy by sa Slovensko malo pripojiť k vojenskej akcii proti Islamskému štátu, nedajbože spojenú s ľudskými obeťami.
Možno si položiť logickú otázku, a v čom spočíva problém ak tieto témy prekryjú tie domáce? Nuž zahraničnopolitické témy viac ako ktorékoľvek iné rozdeľujú aj samotné strany či dokonca správanie sa jednotlivých politikov. Vezmime si zásadné rozdiely v správaní sa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí a premiéra SR v otázke vzťahu k Rusku. Resp. Roberta Fica doma a v zahraničí. To samo o sebe spôsobuje chaos v možnosti racionálne sa rozhodnúť zo strany občana. Nehovoriac o tom, že ten najzásadnejší problém spočíva v tom, že Slovensko má na vývoj zahraničnopolitických udalostí na rozdiel od tých vnútropolitických, len minimálny dosah. A teda akokoľvek občania prejavia svoj názor, šanca že by ho dokázala ktorákoľvek strana plnohodnotne pretaviť do zmysluplnej akcie, je výrazne obmedzená. Hoci možno uznať, že naše predsedníctvo v Rade EÚ túto situáciu aspoň čiastočne na 6 mesiacov mení.
Najmä pred opozičnými stranami teda stojí otázka, čím zmysluplne prekonať mediálnu nadvládu a spoločenský záujem o zahraničnopolitické témy? Reformný ekonomický program SaS Agenda 2020 má tento potenciál. Uvidíme, ako sa jej bude dariť.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil politológ a tímlíder SaS pre zahraničnú politiku a politický systém Martin Klus.
