EuropskeNoviny.sk
Ak sa kríza v Eurozóne opäť rozvinie naplno, máme za sebou päť stratených rokov a stovky utopených miliárd. Rok 2010 sa mohol spraviť aj inak. Eurozóna si mohla priznať chyby, nechať Grécko a pokojne aj niekoľko ďalších členov zbankrotovať. S výnimkou Grécka by to mohla byť reštrukturalizácia spojená s odpisom len niekoľkých desiatok percent dlhu. Miesto záchrany politikov zachrániť radšej peniaze sporiteľov vo finančnom systéme, aspoň časť straty hodiť na nezodpovedných veriteľov a akcionárov bánk, nesolventné bankové domy znárodniť a znova privatizovať. Bolelo by to ako vyťahovanie zubného koreňa bez benzokainu, ale Eurozóna by po tejto kúre bola silná ako Arnold v 70tych rokoch.
Aktuálne scenáre vývoja sú všetky prinajlepšom došeda. Odpis dlhov Grécka je prakticky istá vec, ale čo s ním ďalej? Vykopnúť z Eurozóny? Ako? Donútiť ho k ďalšiemu kolu samovražedného zvyšovania DPH a ďalších daní?
Pakt stability a rastu ani Fiškálny kompakt nedokázali zabrániť tragédii spoločnej pastviny v eurozóne. Užitočné možno ako signálny maják, ale reálna donucovacia sila minimálna. Národní politici sa chovajú racionálne a berú zo spoločného euro-stola čo sa dá, pretože vedia, že platiť to budú všetci. Eurozóna je slabšia nie napriek záchranným mechanizmom, ale vďaka nim. Ak by neboli super nízke úroky, Francúzsko by o neustálom odkladaní 3% deficitu nemohlo ani pomýšľať.
Aby to nebolo málo, silnejú hlasy na vytvorenie fiškálnej únie – so spoločnou pokladnicou. Motivácia členských štátov trhať zo spoločného bez platenia sa ešte viac posilní.
Skončime dobrou správou aspoň pre tých, čo sa chystajú na dovolenku do Grécka
Skončime dobrou správou aspoň pre tých, čo sa chystajú na dovolenku do Grécka. Miestni obchodníci čoraz častejšie dávajú zľavy v rádoch desiatok percent na čokoľvek prakticky na požiadanie – ak platíte hotovosťou. Tak si z výhod eura konečne niečo uchmatnite aj vy.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
