EuropskeNoviny.sk
Primárna zodpovednosť za následky spôsobené akoukoľvek katastrofou (či už prírodnou alebo spôsobenou človekom) by mala v prvom rade spočívať na krajine, ktorá ňou bola zasiahnutá. Avšak následky niektorých katastrof môžu byť veľmi závažné. Preto aby sa v takýchto prípadoch urýchlila spolupráca medzi krajinami Európskej Únie, tak sa v roku 2011 vytvoril mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany. Tento spočíva v dobre koordinovaných aktivitách na európskej úrovni, ktoré zabezpečia, aby sa zamedzilo duplicite úsilia pomôcť postihnutým krajinám a zároveň zabezpečia takú pomoc, ktorá bude pre postihnutý región potrebná.
Pomoc v oblasti civilnej ochrany je založená na pomoci poskytnutej bezprostredne po katastrofe. Môže mať podobu materiálnej pomoci, nasadenia špeciálne vybavených tímov, či posúdenia a koordinácie expertov, ktorí budú do danej oblasti vyslaní.
Cieľom prieskumu Eurobarometer bolo zistiť znalosť a postoj obyvateľov Európskej únie k aktivitám v oblasti civilnej ochrany. Do prieskumu, ktorý sa uskutočnil v marci tohto roku, sa v 28 krajinách EÚ zapojilo celkovo 28 082 respondentov, z toho 1 008 Slovákov. Na Slovensku uskutočnila zber dát agentúra TNS Slovakia.
Z prieskumu vyplynulo, že takmer deväť z desiatich (89%) Slovákov by v prípade katastrofy na Slovensku očakávalo poskytnutie pomoci od iných krajín EÚ, nakoľko podľa väčšiny ľudí (77%) nemá Slovensko dostatok prostriedkov na samostatné riešenie veľkých katastrof. Viac ako tri štvrtiny (77%) obyvateľov Slovenska si zároveň myslia, že koordinované konanie EÚ je pri riešení katastrof efektívnejšie ako konanie jednotlivých krajín.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v tejto súvislosti uviedol: „Prieskum ukázal presvedčenie veľkej väčšiny Európanov, že ochrana obyvateľstva v prípade veľkých katastrof by mala byť koordinovaná na európskej úrovni. Európska komisia bude aj naďalej v tejto oblasti zohrávať aktívnu úlohu. Chceme posilňovať nielen schopnosť adekvátnej reakcie, ale aj prevenciu. Európska komisia preto uskutočňuje spoločné tréningy a cvičenia, výmeny expertov, opatrenia na prevenciu katastrof a v prípade kríz koordinuje prácu záchranných tímov i poskytovanie materiálnej a finančnej pomoci“.
Až 85% ľudí na Slovensku je presvedčených, že prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy by mohli mať negatívny vplyv na hospodársku situáciu v krajine. A zároveň si väčšina (60%) tiež myslí, že sa v záujme prevencie katastrof alebo príprav na ne na Slovensku nerobí dosť. Z ostatných krajín Európskej únie je v tejto otázke situácia najhoršia v Taliansku, Bulharsku a Grécku, najlepšia zase v Rakúsku, Holandsku a Dánsku.
Len o niečo viac ako tretina (36%) obyvateľov Slovenska tvrdí, že je informovaná o rizikách katastrofy vo svojom regióne. Podľa prieskumu sú Slováci spolu so Španielmi o rizikách katastrof v porovanní s ostatnými národmi najhoršie informovaní. Naopak, za najlepšie informovaných sa považujú Slovinci (81%) a Rumuni (77%).
marec 2015, N = 28 082 EÚ, 1 008 Slovensko, do prieskumu boli zapojení respondenti z 28 členských štátov EÚ
O rizikách katastrof pri vycestovaní do inej krajiny v rámci EÚ je informovaných ešte menej Slovákov, len 28%. V súvislosti s vycestovaním v rámci krajín EÚ sa najlepšie informovaní cítia byť Dáni (58%), najhoršie Nemci (18%), Bulhari a Taliani (oba národy po 19%).
marec 2015, N = 28 082 EÚ, 1 008 Slovensko, do prieskumu boli zapojení respondenti z 28 členských štátov EÚ
Hlavným informačným kanálom, prostredíctvom ktorého by obyvatelia Slovenska chceli získavať informácie o politike EÚ v oblasti civilnej ochrany, patrí televízia (63%). Pre Slovákov sú v oblasti informovanosti dôležité aj ďalšie médiá: internet (50%), rádio (32%), tlač (31) a internetové sociálne siete (25%).
