Gréckemu bankrotu a koncu v eurozóne už doslova odbíjajú posledné dni

„Štvrtok je rozhodný deň pre Európu!“ hlásil v rádiu Komisár pre hospodárstvo Moscovici. Skutočne, gréckemu bankrotu a potenciálnemu koncu v eurozóne už doslova odbíjajú posledné dni.

O čom sa bavia veritelia s gréckou vládou? O nezmysloch. Z jednej strany na druhú kolujú návrhy „reforiem“, v ktorých sa hádajú o tom, či na ostrovoch bude platiť na olivovú nátierku taká, alebo onaká DPH.

Vládna SYRIZA je nanešťastie mimo čo sa týka riešenia situácie. Jej plán poraziť krízu zvýšením verejných investícií a „stimulovaním dopytu“ v krajine plnej prázdnych štadiónov a iných katastrofálnych verejných investícií vyznieva obzvlášť ironicky. No ako jeden z mála hráčov otvorene pomenováva hlavný aktuálny problém Grécka – neudržateľný dlh.

Veritelia môžu chcieť zvýšenie daní z čohokoľvek. Osekať dôchodky na peceň chleba mesačne. Ale bez odpisu významnej časti dlhu sa situácia nikam nepohne. Nikto z oficiálnych predstaviteľov doteraz nenašiel odvahu otvorene to svojim voličom priznať a nechávajú Grécko k bankrotu dospieť takpovediac samospádom.

Slovensko má v stávke zhruba 1,6 miliardy eur cez dočasný euroval

Zdá sa byť čoraz zrejmejšie, že posledných päť rokov bolo Grécko v slepej uličke, čo pomaly uznávajú aj tí najzatvrdenejší priaznivci bailoutov. Čo nás to môže stáť? Poďme rátať. Za prvé, Slovensko má v stávke zhruba 1,6 miliardy eur cez dočasný euroval. Grécke splátky istiny sú odložené až na rok 2022 a pôžička je na 30 rokov. Tento dlh eurovalu garantujeme, teda ak Grécko nezaplatí, zaplatíme my. Vďaka rozťahanosti to nebude jednorazový šok, ale pomalé krvácanie rozložené na mnoho rokov (a mnoho vlád…). Samozrejme, za predpokladu, že sa zapoja všetci. Už teraz je mimo hru jeden člen dočasného eurovalu (samotné Grécko), ak by to nezvládli aj Portugalci či Španieli, naše garancie porastú. Všetci ručia za všetkých.

Potom tu máme dlh voči MMF. Náš podiel je len 38 miliónov eur a MMF je historicky veľmi úspešný veriteľ v získavaní peňazí nazad. Našťastie v roku 2010 slovenský parlament ako jediný v eurozóne odmietol bilaterálnu pôžičku Grécku, inak by sme si mohli prirátať ďalších 528 miliónov eur (hlasovalo sa o 800 miliónoch, ale program aj tak skončil predčasne v roku 2012, keď Grécko dostalo iba 66 % pomoci, zvyšok nahradil euroval).

Viac..  Eugen Juryca: Hrozienka a maliny z Bruselu alebo niekoľko zaujímavostí z hlasovania

Dlhová mína – ECB nakúpila grécke dlhopisy za zhruba 28 miliárd eur

No ostáva tu ďalšia dlhová mína. ECB nakúpila grécke dlhopisy za zhruba 28 miliárd eur. V roku 2012 si vyjednala, aby na tieto Grécko nebankrotovalo (pred bankrotom ich vymenili), no 20. júla sa blíži splátka 3,5 miliardy z nich a tu už je bankrot veľmi reálny. Slovenský podiel je 300 miliónov. To ale nie je koniec. Vďaka odlivu eur z Grécka v posledných rokoch sa v zúčtovacom systéme eurosystému nazývanom Target 2 vytvoril záväzok Grécka vo výške zhruba 110 miliárd eur. Pokiaľ je krajina v eurozóne, tak to nie je žiaden problém, ale len účtovná položka. Akonáhle by však eurozónu opustila, tak už to problém je – a značný. Slovenský podiel je zhruba 1,2 miliardy eur. ECB má monopol na peniaze, takže si stratu môže „vytlačiť“, prípadne fungovať so záporným imaním. Tak či onak, pre ECB (ktorá je tak povediac našim verejným vlastníctvom) to bude znamenať stratu, nech už sa prejaví potrebou priamej finančnej pomoci, alebo stratou kúpnej sily eura.

Sčítané a podčiarknuté, vo vzduchu momentálne pre Slovensko lieta hodnota zhruba 3,1-3,2 miliardy eur. Bankrot pravdepodobne nebude na 100% hodnoty, ale bavíme sa o mnoho desiatkach percent z tohto čísla.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.

O ram

Avatar

Odporúčame pozrieť

Grecko

Slovensko poskytlo materiálnu humanitárnu pomoc utečeneckému táboru Moria v Grécku

Z bratislavského letiska bola v piatok 18. septembra vypravená materiálna humanitárna pomoc pre Grécko, určená …