EuropskeNoviny.sk
Monika Flašíková-Beňová, slovenská europoslankyňa zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov sa vyjadrila k vzťahu, ktorý v súčasnosti panuje medzi Ruskom a Európskou úniou. Podľa nej má veľkú šancu na vyriešenie problému komunikácia medzi Angelou Merkelovou a Vladimírom Putinom.
Aký je váš postoj ku vzťahu Európskej únie a Ruska?
Vzťah Únie a Ruska je na veľmi zlej ceste. Je to možno aj preto, že Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej jednoznačne zaznelo, že nepovažujeme Rusko v budúcnosti za strategického partnera. Rusko nemá žiadne právo zasahovať na Kryme. Na druhej strane, minuloročné referendum na Kryme bolo výsledkom prístupu Ukrajiny k svojej menšine. Už vtedy som upozorňovala na to, že je potrebné dopredu vyhlásiť, že výsledky tohto referenda Európska únia nebude akceptovať a nijako zohľadňovať, že budú viesť len k eskalácii napätia, čo sa aj stalo. Niektorí slovenskí politici prirovnávajú Krym k južným územiam Slovenska. Pýtajú sa, či by sa nám páčilo, keby sa južné územia Slovenska odtrhli podobne ako na Kryme. Potom sa ale musíme pozrieť aj na kvalitu ľudských práv na Slovensku a kvalitu maďarskej a iných menšín na Slovensku. Ak by bola taká na Ukrajine vo vzťahu k ruskej menšine na Kryme, tak by sme mali oveľa silnejší argument, ako vyčítať Rusku tento spôsob zasahovania do vnútroštátnych záležitostí Ukrajiny. Druhou stranou mince je, že Európska únia nemôže poľaviť vo svojich princípoch. Bolo porušené medzinárodné právo a Ruská federácia v princípe anektovala Krym. Nemôžeme sa prizerať tomu, ako sa nejaká krajina rozhodne anektovať časť územia inej krajiny. V tomto Európska únia nemá rovnaký meter. Keď sa Kosovo rozhodlo, že sa odtrhne, tak v princípe do mesiaca väčšina členských štátov Únie akceptovala Kosovo ako nový štátny útvar. Teraz po rokoch prichádza veľmi podobná situácia na Ukrajine a my sme bezradní, lebo v týchto otázkach nie sme konzistentní.
Aké možnosti má podľa vás teraz Európska únia?
Prvoradým záujmom Európskej únie by malo byť – rokovať. Vzájomné urážanie sa vystavovaním zoznamov osôb, ktoré sú neželané na územiach jednou alebo druhou stranou vedú len k prehlbovaniu Studenej vojny a k mlčaniu. Mlčanie nás nikam nedovedie. Ak chceme niečo riešiť, tak to ide iba v dialógu. Som úprimne zdesená z poslancov, ktorí už rinčia zbraňami. Už tu bola obdobná situácia v marci 2003, keď sa vytvorila koalícia v rozpore s medzinárodným právom. Spojené štáty americké zaútočili spolu so svojimi vybranými partnermi na Irak. Pozrime sa, kde je Irak po dvanástich rokoch. Vyše osem miliónov ľudí čaká na to, kedy z Iraku utečie a stanú sa predmetom rokovaní, čo s nimi ďalej. Ak toto má byť výsledok vojenských zásahov našich partnerov a nás, tak je to zlá cesta. Preto ma desí, že tu poslanci volajú a vyzývajú k akémusi ostrejšiemu vojnovému zásahu.
Povedali ste, že spolupráca EÚ a Ruska je nevyhnutnosťou. Myslíte si, že existujú cesty, ktoré by k spolupráci viedli?
Ja som stále presvedčená, že tie cesty tam sú ale samozrejme, že tieto cesty k sebe musia hľadať tí najvýznamnejší európski štátnici. Musia to byť štátnici ako vrcholoví predstavitelia najsilnejších mocností. Aj na jednej aj na druhej strane treba ubrať paru a pozerať sa na problém vecne. Vezmime si napríklad sankcie. Tie sú jeden zo spôsobov, ako môže Európska únia dať nejakému partnerovi najavo, že sa jej jeho postupy nepáčia. Vidíme ale, že tieto sankcie sú skôr v neprospech obyčajných ľudí či už v EÚ, v ktorej prichádzajú o zamestnanie, alebo v Rusku. Nech to vyznie akokoľvek paradoxne, myslím si, že Putin teraz potrebuje ako keby podať pomocnú ruku. Smerom dovnútra krajiny musí ukázať, že je silný a dôrazný prezident, na druhej strane je tiež v bezvýchodiskovej situácii. Myslím si, že na Európe a európskych lídroch bolo vždy sympatické to, že sme dokázali byť takými mentormi, a to by sme mali využiť aj teraz. Za seba hovorím, že sa veľmi spolieham na nemeckú kancelárku, ktorá v tomto bola viackrát úspešná, ale chápem tiež, že Angela Merkelová musí tiež občas zaujať razantné stanovisko, pretože je takisto pod vplyvom kritiky domácich oponentov. Možno práve Angela Merkelová a Vladimír Putin budú musieť túto cestu nájsť.
Hovorili ste aj o zákaze financovania politických zoskupení v EÚ subjektmi z krajín mimo EÚ. Je to podľa vás tiež jedno z riešení?
Národný front Le Pen sa verejne hlási k tomu, že dostali pôžičku na fungovanie svojej politickej strany vo Francúzsku z Ruskej banky. Myslím si, že všeobecne by mali byť prijaté pravidlá o financovaní politických strán pre všetky politické strany a hnutia v Európskej únii. Škoda, že takýto návrh prešiel len z dôvodu, že situácia je vypätá, a že Národný front sa tu stavia aj proti takým návrhom, ktoré sú úplne racionálne, a ktoré by mohli naozaj napomôcť situácii. Dostáva sa tým do podozrenia, že je to práve z dôvodu, že dostal pôžičku od Ruskej banky. Nemyslím si ale, že iba financovanie ruskými bankami bude spadať do tejto skupiny opatrení. Ak mám byť úprimná, neviem si ani predstaviť ako by Komisia chcela nastaviť parametre, podľa ktorých bude merateľné, ktorá strana a ako je financovaná, pretože mi nemáme centrálny európsky register politických strán a hnutí, a toho, ako sú financované.
Myslíte si, že napätie medzi EÚ a Ruskom nahráva extrémistickým skupinám?
Nahráva im to, pretože rôzne podoby extrémizmu silnejú nielen tým, aké strany zrazu získali priestor v politike, či už v členských štátoch alebo v Európskom parlamente, ale samozrejme aj rôznymi internetovými kanálmi a správami, aké sa šíria vo vzťahu nielen k Ruskej federácii. Myslím si, že silnou zbraňou Európy bude, ak sa dokážeme spolu zmobilizovať a predstaviť ľuďom to, ako by sme dokázali situáciu s Ruskom riešiť. To isté si ale musí uvedomiť aj ruská strana, ktorá nemôže mať hegemonistické predstavy o tom, ako ovládne časť bývalých krajín Sovietskeho zväzu. Tiež sa musí naučiť slušne správať k ostatným partnerom v EÚ. Čakám, že sa aj v Rusku preberie nejaká politická energia ľudí, ktorí chcú vidieť Európu a Rusku aj o desať rokov v dobrej spolupráci a v mieri.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová.
